Zamestnávateľ nemôže svojich zamestnancov nútiť, aby absolvovali akékoľvek lekárske vyšetrenie, resp. posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ktoré nesúvisí s vykonávanými pracovnými činnosťami, pretože v zmysle § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zamestnanec povinný „podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci“.
Vykonávanie týchto lekárskych prehliadok upravuje § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v odseku 1 uvádza : „Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci…..“
Nakoľko pandemická situácia vyvolaná ochorením COVID-19 nesúvisí s pôsobením faktora práce a pracovného prostredia v konkrétnej organizácií (príloha č. 1 k vyhláške č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií), nemá zamestnávateľ žiadny právny nástroj, na základe ktorého by prikázal svojim zamestnancom, aby testovanie na COVID-19 absolvovali.
Uvedené sa teda týka len zamestnancov, ktorých situácia vyvolaná ochorením COVID-19 nesúvisí s pôsobením faktora práce a pracovného prostredia.
Uvedené však nebude platiť v prípade, ak sa zmenia právne predpisy, resp. príslušné orgány vydajú predpisy, ktoré ustanovia nové oprávnenia, resp. povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k tejto problematike.
