Preskočiť na obsah

Podmienky prevádzkovania vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, ktorý sa vo svojich ustanoveniach odvoláva najmä na:

  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES a
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh.

Tieto nariadenia upravujú najmä požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a podmienky vydávania licencií.

Podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, musia v zmysle tejto legislatívy:

  1. mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte,
  2. byť bezúhonné,
  3. preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a
  4. požadovanú odbornú spôsobilosť.

Podmienku usadenia dopravcu upravuje legislatíva EÚ (nariadenie EPaR 2071/2009) nasledovne:

Podnik v dotknutom členskom štáte musí

  1. 2009 – mať miesto usadenia nachádzajúce sa v tomto členskom štáte s priestormi, v ktorých vedie svoje hlavné doklady o podnikateľskej činnosti, najmä všetky svoje účtovné doklady, doklady o riadení zamestnancov, doklady s  údajmi o čase jazdy a odpočinku a všetky ostatné doklady, ku ktorým musí mať prístup príslušný orgán, aby preveril plnenie podmienok stanovených v nariadení EP a R č. 1071/2009. Členské štáty môžu vyža­dovať, aby podniky nachádzajúce sa na ich území mali vo svojich priestoroch k dispozícii kedykoľvek aj iné doklady;
  2. 2010 – po tom, čo mu bolo udelené povolenie disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované, alebo iným spôsobom uvedené do premávky v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, či už sú tieto vozidlá v úplnom vlastníctve, alebo nadobudnuté napríklad podľa zmluvy o prenájme alebo lízingovej zmluvy;
  3. 2011 – skutočne a sústavne vykonávať s potrebným administratívnym vybavením svoju činnosť týkajúcu sa vozidiel uvedených v písmene b) a s náležitým technickým vybavením a príslušenstvom v prevádzkovom stredisku umiestnenom v tomto členskom štáte.

Žiadateľ o vydanie oprávnenia na činnosť prevádzkovateľa cestnej dopravy musí preukázať splnenie uvedených podmienok. V prípade porušenia podmienok vyplývajúcich z vydanej licencie je kompetentným orgánom na konanie (vyvodzovanie zodpovednosti) Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

Na druhej strane predmetom kontrol vykonávaných inšpektorátmi práce je dodržiavanie predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov v doprave a v oblasti sociálnej legislatívy v doprave. Tieto kontroly môžu byť vykonané aj na základe podnetu orgánov iných štátov. Predmetom žiadosti príslušného orgánu iného členského štátu je poskytnutie informácií o zamestnancoch slovenského dopravcu, o poskytnutých plneniach vyplývajúcich z ich pracovnoprávneho vzťahu a o činnosti subjektu na území SR.

Upozorňujeme  že v kontexte slovenského pracovného práva sa vodiči medzinárodnej nákladnej dopravy nepovažujú za vyslaných zamestnancov, ale za zamestnancov na zahraničnej pracovnej ceste. Aby  vodiča nákladnej dopravy bolo možné posudzovať ako vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb v medzinárodnej preprave, musel by byť vyslaný z územia SR na územie iného členského štátu EÚ k príjemcovi služby, a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a príjemcom služby a vodič by musel poskytovať prepravné služby v prospech prijímateľa služby (tretej osoby).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že iné členské štáty EÚ môžu riešiť otázku posúdenia zahraničných pracovných ciest odlišne (napr. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko). Nakoľko status vyslaného zamestnanca priznáva vodičom medzinárodnej dopravy legislatíva týchto štátov, podľa ktorej im zároveň prislúchajú aj mzdové nároky z nej vyplývajúce, kontrolovať dodržiavanie národných legislatív ako aj vyplatenie nárokov vodičov sú oprávnené príslušné kontrolné orgány jednotlivých štátov.