Preskočiť na obsah
SK Oficiálna stránka

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím patrí zo zákona osobitná ochrana. Ide o zamestnanca uznaného za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý svojmu zamestnávateľovi predložil rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získať potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je taktiež povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.

Zamestnanci so zdravotným znevýhodnením

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním zamestnanca so zdravotným postihnutím upravujú osobitné predpisy, najmä zákon o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Rekvalifikácia, ktorú vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca so zdravotným postihnutím, sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Rekvalifikácia sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia.

Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním. Na zavedenie konta pracovného času sa vyžaduje osobitná dohoda zamestnávateľa s týmto zamestnancom.

Zamestnávateľ je povinný zaraďovať zamestnancov so zdravotným postihnutím na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a dbať na zaistenie ich bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie.

V pracovnoprávnych vzťahoch sa vo všeobecnosti zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia.

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok. Súhlas sa nevyžaduje ani v prípade výpovede z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, či pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľ bezodkladne oznámi dotknutému zamestnancovi.

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ taktiež povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Opomenutie tejto povinnosti má rovnako za následok neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Na konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.   

Podobný postup ako pri uplatnení Zákonníka práce zamestnávateľ zachová aj v prípade, ak sa skončenie týka štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.