
Stanovisko MPSVR SR
k aplikácii § 94, § 112 ods. 3 a § 122 Zákonníka práce v dňoch 8.5.2026 a 15.9.2026 (sviatky, ktoré nie sú dňom pracovného pokoja)
Zhrnutie:
· dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nepovažuje zákon o štátnych sviatkoch za dni pracovného pokoja,
· keďže Zákonník práce v tejto veci odkazuje na zákon o štátnych sviatkoch, tieto dni nie sú ani dňami pracovného pokoja ani pre účely Zákonníka práce,
· z uvedeného vyplýva, že dni 8.5.2026 a 15.9.2026 sú bežné pracovné dni, a teda:
- zamestnávateľ nariaďuje zamestnancom prácu ako v bežné pracovné dni,
- zamestnanci sú povinní vykonávať prácu v tieto dni,
- zamestnanci, ktorí chcú mať voľno, musia čerpať dovolenku a tento deň sa im odpočíta z nároku na dovolenku a neposúdi sa ako deň voľna z dôvodu sviatku.
I. Úvod
Právo, právne predpisy a ustanovenia právnych predpisov sa vykladajú nielen gramaticky a izolovane ale aj logicky, teleologicky (z hľadiska účelu) a systematicky z hľadiska ich vnútorných väzieb. V niektorých prípadoch musí nastúpiť právny výklad a jeho metódy, aby bol urobený nejaký právny záver, osobitne, ak sa ustanovenia právneho predpisu alebo právnych predpisov navonok čitateľovi javia ako vo vzájomnom nesúlade.
Každá právna úprava má nejaký účel – právne predpisy sa nemenia bezúčelne. Je teda potrebné aj v zmene zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“) hľadať tento účel (dôvod) zmeny. Niekedy je účelom len zosúladenie právneho predpisu s inou jeho časťou alebo iným predpisom. V iných prípadoch je účelom zmeny nastoliť nový právny stav. Je zjavné, že účelom zmeny § 4b zákona o štátnych sviatkoch nebolo zosúladiť text zákona s iným zákonom alebo s iným ustanovením tohto zákona, ale dočasne, pre rok 2026, zmeniť právny stav. Zákon v tomto ohľade jednoznačne stanovuje, že 8.5. a 15.9. v roku 2026 nie sú dňami pracovného pokoja – možno z neho teda odvodiť tento účel, t .j. že pre rok 2026 majú tieto dni iný status, ako pre rok 2025 a pre rok 2027.
|
Porovnanie znenia § 2 ods. 3 a § 4b zákona o štátnych sviatkoch |
||
|
Úvod |
Štátny sviatok podľa § 1 písm. d), e) a |
V roku 2026 nie sú sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) a j) |
|
Status dňa |
nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 |
(nie sú) dňami pracovného pokoja. |
|
Status sviatku |
ani sviatkom podľa osobitného predpisu.1a) |
X |
Z pohľadu výkonu práce je rozhodujúce, či deň má status dňa pracovného pokoja alebo pracovného dňa, nie či je formálne sviatkom. Napriek rozdielnej textácií v § 2 ods. 3 a § 4b zákona o štátnych sviatkoch, obidve ustanovenia obsahujú znenie, podľa ktorého vybrané dni nie sú dňami pracovného pokoja.
Ak deň nie je dňom pracovného pokoja, argumentom opaku, keďže sa vyberá len z dvoch možností (deň pracovného pokoja alebo pracovný deň), možno dôjsť k záveru, že ide o pracovný deň bez ohľadu na to, či má formálne označenie sviatok alebo nie. Deň môže byť podľa nového pohľadu zákonodarcu na niektoré sviatky od 1.1.2021 aj sviatkom aj pracovným dňom (t. j. deň je sviatok, ale nie je deň pracovného pokoja). Prvý takýto deň bol 28.10.2021 na základe novely č. 326/2020 Z. z. Postupne pribudli ďalšie takéto dni, ktoré sú síce sviatkom, ale nie sú dňom pracovného pokoja.
Gestorom zákona o štátnych sviatkoch je Ministerstvo kultúry SR. Konsolidačnú novelu (zákon č. 261/2025 Z. z.), ktorou došlo k predmetnej úprave zákona o štátnych sviatkoch, pripravovalo Ministerstvo financií SR. V tomto ohľade sa ministerstvo práce nemôže vyjadrovať k zámeru (účelu) zmeny zákona z pozície predkladateľa zmeny, ale sa len vyjadriť z hľadiska svojej pôsobnosti k dopadom zákona v oblasti pracovnoprávnych vzťahov podľa zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce. Ministerstvo práce však vníma interpretáciu predkladateľa (Ministerstvo financií SR), že rozdiel v textácii nie je omylom, ale zámerom, t. j. podľa predkladateľa zákonodarca chcel ustanoviť, že dni 8.5.2026 a 15.9.2026 majú v nejakom ohľade status sviatku.
Uvedené je však zložitejšie, keďže právna úprava bola v jednej časti zmenená a v druhej nie a v prípade práce v dňoch 8.5.2026 a 15.9.2026 ide o dve otázky: a) otázka času a b) otázka odmeny za prácu vykonanú v tento čas.
Ak z pohľadu predkladateľa bolo zámerom rozdielnej textácie ustanovení zákona o štátnych sviatkoch (§ 2 ods. 3 a § 4b) priznať zamestnancom podľa Zákonníka práce za výkon práce vo sviatok mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ministerstvo práce berie toto zdôvodnenie na vedomie, a teda z neho vyplýva, že zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu vo sviatok, majú právo na mzdové zvýhodnenie podľa § 122 Zákonníka práce.
Zároveň však predkladateľ do textu zákona doplnil časť, že tieto dni nie sú dňami pracovného pokoja, a teda táto zmena z hľadiska právneho stavu oproti rokom 2025 a 2027 vyjadruje nejaký účel, pretože ide o zmenu v porovnaní so stavom, kedy 8.5. a 15.9. je aj sviatkom aj dňom pracovného pokoja. Z tohto hľadiska sa teda nemožno uspokojiť len s konštatovaním, že hoci bol zákon zmenený, vo výsledku to znamená to isté, že sa právny stav vlastne nezmenil, keďže aj táto zmena má nejaký účel a tento účel kopíruje v princípe zmeny v § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch, a teda zmenu v § 4b zákona o štátnych sviatkoch nemožno interpretovať bez ohľadu na interpretáciu § 2 ods. 3.
Interpretácia, ktorá by viedla k záveru, že § 4b zákona o sviatkoch vlastne nič nemení, by nebola správna, išlo by o výklad v rozpore s účelom zmeny, pričom primárnou podstatou samotnej zmeny bolo práve ustanoviť, že tieto dni sú pracovné dni a nie dni pracovného pokoja.
Zároveň z pohľadu ministerstva práce môže byť do istej miery aj otázne, do akej miery zákonodarca mal v roku 2021 doplniť do ustanovení o výnimkách aj časť vety so slovami „ani sviatkom podľa osobitného predpisu.1a)“, ak už zo samotnej podstaty zmeny vyplýva, že deň, ktorý je pôvodne sviatok, a teda dňom pracovného pokoja, už nemá byť po novom dňom pracovného pokoja. Z toho následne vyplývajú aj všetky logické závery, že taký deň je obvyklým pracovným dňom.
II. Nariadenie práce v dňoch 8.5.2026 a 15.9.2026 (§ 94 Zákonníka práce)
a) Posúdenie 8.5.2026 a 15.9.2026 z hľadiska toho, či sú bežnými pracovnými dňami pre účely Zákonníka práce
Podľa § 94 ods. 1 Zákonníka práce: „Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“
V tomto ustanovení sú teda pokryté dve situácie:
1. dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, t. j. kontext § 93 Zákonníka práce
Príklad: Zamestnanec pracuje podľa rozvrhu pracovných zmien v pondelok až piatok. Dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni sú sobota a nedeľa.
2. sviatky podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, avšak za podmienky, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch „V roku 2026 nie sú sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) a j) dňami pracovného pokoja“.
Z tohto hľadiska zákonom o štátnych sviatkoch (všeobecne) nie sú dni 8.5.2026 a 15.9.2026 považované za dni pracovného pokoja. Z toho možno odvodiť, že tieto dni nemajú byť považované ani za dni pracovného pokoja pre účely § 94 ods. 1 Zákonníka práce, keďže Zákonník práce slovami „ak osobitný predpis neustanovuje inak“ dáva prednosť aplikácii osobitného zákona. Rozhodujúce je to, čo ustanovuje osobitný predpis, t. j. či je deň dňom pracovného pokoja alebo nie.
Zákonník práce v § 94 ods. 1 ustanovuje, že „Dni pracovného pokoja sú sviatky, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.“ Osobitný predpis ustanovuje, že 8.5.2026 a 15.9.2026, ktoré sú sviatkami, nie sú dňami pracovného pokoja. Osobitný zákon teda ustanovuje inak.
Záver: Dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nie sú dňami pracovného pokoja pre účely § 94 ods. 1 Zákonníka práce, ale sú pre účely Zákonníka práce pracovnými dňami.
b) Posúdenie z hľadiska možnosti nariadiť prácu v dňoch 8.5.2026 a 15.9.2026
V nadväznosti na to § 94 ods. 2 Zákonníka práce ustanovuje „Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.“.
Podrobnosti ustanovuje ods. 3 a 4.
V § 94 ods. 3 Zákonníka práce sa rieši nariadenie práce v dňoch, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, t. j. prvá situácia podľa ods. 1, napr. u zamestnanca, ktorý pracuje v pondelok až v piatok ide o sobotu a nedeľu.
V § 94 ods. 4 Zákonníka práce sa rieši nariadenie práce vo sviatok v kontexte druhej situácie podľa ods. 1.
Právo sa vykladá systematicky a vo väzbách medzi ustanoveniami. Ods. 4 nadväzuje na ods. 1. Ods. 4 rozvíja filozofiu v ods. 1 a 2, že prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne. Ide však len o kontext tých dní, ktoré nie sú považované za bežné pracovné dni. Z hľadiska interpretácie teda v ods. 4 nejde o iný sviatok ako je sviatok podľa ods. 1. Ak v ods. 4 je uvedený pojem „sviatok“, ide len o sviatok podľa ods. 1, t. j. sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja podľa zákona o štátnych sviatkoch.
V prípade 8.5.2026 a 15.9.2026 však ide o sviatky, ktoré nie sú dňami pracovného pokoja, a teda ide o pracovné dni. § 94 ods. 4 Zákonníka práce sa teda na dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nevzťahuje.
Iná interpretácia by popierala znenie a zmysel § 4b zákona o štátnych sviatkoch, ktoré explicitne uvádza, že 8.5.2026 a 15.9.2026 nie sú dňami pracovného pokoja. Z hľadiska účelu zákona by nedávalo zmysel na jednej strane označovať dni 8.5.2026 a 15.9.2026 za pracovné dni (dni, ktoré nie sú dňom pracovného pokoja) a následne obmedzovať možnosť nariadiť prácu v tieto, v tomto ohľade, bežné pracovné dni. Práve cieľom prvého zákona (o štátnych sviatkoch) bolo uvoľniť režim v druhom zákone (Zákonníku práce), pričom hlavný dopad tohto uvoľnenia je práve v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Ustanovením výnimky v zákone o štátnych sviatkoch teda zákonodarca sledoval najmä uvoľnenie režimu v Zákonníku práce. Iná argumentácia by bola v rozpore s logickým a teleologickým výkladom schváleného znenia a jeho zámeru. V princípe by bolo ťažko nájsť aj iný argument, alternatívny výklad účelu zmeny zákona o štátnych sviatkoch, ktorým by sa dalo argumentovať, prečo zákonodarca prijal znenie
§ 4b zákona o štátnych sviatkoch, ak by nemal viesť najmä k uvoľneniu pracovného režimu v tento deň. Výklad, ktorý by viedol k záveru, že hoci ide o bežný pracovný deň (a nie o deň pracovného pokoja), ale napriek tomu zamestnávateľ môže nariadiť len obmedzený druh prác, akoby išlo o deň pracovného pokoja (sviatok), by bol výkladom proti účelu a zmyslu zákona, a teda o neprípustný výklad práva. Izolovaná interpretácia slova „sviatok“ v § 94 ods. 4 bez väzieb na iné ustanovenia Zákonníka práce a zákona o štátnych sviatkoch by bolo v rozpore s povinnosťou uplatňovať pri výklade práva systematický výklad. Pri výklade práva v ods. 4 je nevyhnutné zodpovedať otázku - o aký sviatok v ods. 4 ide? Zo systematického výkladu vyplýva, že ide o sviatok podľa ods. 1, a teda sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja.
Záver: § 94 ods. 4 Zákonníka práce sa na dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nevzťahuje, a teda zamestnancovi je možné nariadiť prácu akoby išlo o bežný pracovný deň, nie je potrebné v tieto dni nariaďovať dovolenku.
III. Čerpanie dovolenky dňa 8.5.2026 a 15.9.2026 (§ 112 ods. 3 Zákonníka práce)
Podľa § 112 ods. 3 Zákonníka práce „Ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.“
§ 112 ods. 3 Zákonníka práce nevymedzuje čo je sviatok, čo je obvyklý pracovný deň, ale rieši vzťah dovolenky k týmto inštitútom. § 112 ods. 3 Zákonníka práce teda nadväzuje na iné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré túto otázku upravujú, osobitne na § 90 až § 94 Zákonníka práce (rozvrh zmien, odpočinky v týždni, dni pracovného pokoja).
Z § 94 Zákonníka práce vyplýva, že dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nemajú status „deň pracovného pokoja“, a preto ide o bežné pracovné dni. Ak zamestnanec chce mať dovolenku vo svoj bežný pracovný deň, musí o ňu požiadať, inak musí prísť vykonávať prácu v rámci pracovnej zmeny.
Príklad: Zamestnanec pracuje v pondelok až v piatok a chce čerpať dovolenku od 4.5.2026 do 10.5.2026 (týždeň dovolenky). Tento zamestnanec si musí zobrať dovolenku na všetkých 5 pracovných dní dovolenky, pretože piatok 8.5.2026 je jeho bežný pracovný deň, kedy jeho kolegovia musia ísť do práce, a teda ak nemá dovolenku, musí tiež prísť vykonávať prácu. Tomuto zamestnancovi z dôvodu, že 8.5.2026 by ako vo svoj bežný deň pracoval, neodpadne práca z dôvodu sviatku, ako je to napr. 6.1.2026 (sviatok ako deň pracovného pokoja), kedy by ani on ani jeho kolegovia nepracovali.
Zákon dni 8.5.2026 a 15.9.2026 neoznačuje za dni pracovného pokoja, a teda z tzv. argumenta opaku (argument a contrario) vyplýva, že ide o pracovné dni. V pracovný deň zamestnancom neodpadá práca vo sviatok, a teda § 112 ods. 3 Zákonníka práce je v tomto kontexte bezpredmetný. Zamestnancovi neodpadne práca z dôvodu sviatku (musel by prísť pracovať) ale z dôvodu že nechce pracovať – chce mať voľno, t. j. z dôvodu čerpania dovolenky.
Ak zamestnanec nechce v dňoch 8.5.2026 a 15.9.2026, ktoré sú posudzované ako bežné pracovné dni, pracovať, musí si na tieto účely žiadať o dovolenku. Nemôže žiadať o platené voľno z dôvodu sviatku, keďže jeho ostatní kolegovia prídu vykonávať prácu.
Záver: Pre zamestnanca sú 8.5.2026 a 15.9.2026 bežné pracovné dni. Ak nechce vykonávať prácu v tieto dni, musí žiadať o dovolenku. Ak má v danom týždni zamestnanec dovolenku, takýto deň sa posúdi ako čerpanie dovolenky, nie voľno z dôvodu sviatku.
IV. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122 Zákonníka práce)
V tomto prípade sa ministerstvo práce odvoláva na tvrdenie predkladateľa, že zámerom rozdielnej textácie § 2 ods. 3 a § 4b zákona o štátnych sviatkoch bolo zamestnancom ponechať mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, a teda že filozofiou bolo na jednej strane umožnenie výkonu práce zamestnancov v bežnom režime pracovného dňa (bez aplikácie § 94 Zákonníka práce), ale za podmienky, že za to dostanú mzdové zvýhodnenie.
Dňa 13. apríla 2026