Ustanovenie § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“) uvádza, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
Predmetné ustanovenie Zákonníka práce pojednáva o evidencii pracovného času zamestnancov. Najčastejšie pochybenie zo strany zamestnávateľov je, že vedú evidenciu pracovného času zamestnancov v podobe počtu odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch. V prípade, že zamestnanec počas pracovnej doby čerpá prestávku na odpočinok, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle Zákonníka práce alebo bola jeho práca z iných dôvodov prerušená, je to zamestnávateľ taktiež povinný vyznačiť v evidencii dochádzky.
Z uvedeného je zrejmé, že z evidencie dochádzky musí byť zrejmý začiatok výkonu práce, následne prestávky v práci a potom koniec výkonu práce. Ďalej musí byť z evidencie dochádzky byť zrejmý časový úsek (začiatok a koniec), kedy zamestnanec vykonával prácu nadčas, nočnú prácu atď.
Podľa všeobecných ustanovení o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a § 224 Zákonníka práce) dohodu o vykonaní práce možno uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov a podmienok. Prvým predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom „výsledok práce“ možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný (napr. vypracovanie projektu, spísanie podania, a pod.).
Zamestnávatelia často uzatvárajú Dohodu o vykonaní práce práve na opakujúcu sa činnosť (napr. kuchár, čašník a pod), avšak z vyššie uvedeného vyplýva, že sa dopúšťajú porušenia Zákonníka práce. V prípade, že zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť so zamestnancom jednu z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru na opakujúcu sa činnosť (kuchár, čašník a pod.), je potrebné uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti, resp. aj dohodu o brigádnickej práci študentov po splnení podmienok uvedených v Zákonníku práce.
Ustanovenie § 226 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
Ustanovenie § 129 ods. 3 Zákonníka práce uvádza, že pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce prikazuje zamestnávateľovi vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru. Súčasťou peňažného plnenia, ktoré mu je povinný poskytnúť pri skončení je mzda a ostatné zložky príjmu. Zamestnávatelia však častokrát z rôznych objektívnych dôvodov (napr. to neumožňuje program na spracovanie miezd) neposkytnú zamestnancovi mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, čím sa dopúšťajú porušenia Zákonníka práce. V tomto prípade je možné zamestnancovi poskytnúť mzdu v iný deň, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne, avšak za splnenia podmienky, že so zamestnancom na tom dohodli. Túto dohodu je najvhodnejšie uzatvoriť písomne pri zakladaní pracovného pomeru.
Ustanovenie § 75 ods. 2 Zákonníka práce uvádza, že pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä:
- dobu trvania pracovného pomeru,
- druh vykonávaných prác,
- či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
- údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí,
- údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok:
Podľa § 95 ZP „Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.“ Z toho vyplýva, že predpokladáme, že v danom týždni, napr. od pondelku začínala ranná zmena o 6.00 hod., t. j. deň prac. pokoja sa v sobotu začal o 6.00 h a končí v nedeľu o 6.00 h. Zamestnancom, ktorí odpracovali v tomto vymedzení, patrí mzdové zvýhodnenie za sviatok (v žiadanom poradenstve mu patrí zvýhodn. Od 18.00 do 06.00 h), t. j. 12 hodín.
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu:
- 122a ZP ods. 1 – Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
- 122a ods. 3 ZP – Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
Z uvedeného vyplýva, že mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu patrí za 12 hodín, t. j. tak ako zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu:
- 122b ods. 1 ZP – Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
- 122b ods. 3 ZP – Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
V zmysle ods. 3 sa nedeľa začína o 06.00 hod, a zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu nepatrí.
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu:
- 98 ZP – § 98 ods. 1 ZP – Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
- 123 ods. ZP – Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Z uvedeného vyplýva, že mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zamestnancovi patrí za prácu vykonanú od 22.00 h – do 06.00 h (t. j. 8 hodín).
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok:
Podľa § 95 ZP „Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.“ Z toho vyplýva, že predpokladáme, že v danom týždni, napr. od pondelku začínala ranná zmena o 6.00 hod., t. j. deň prac. pokoja sa v sobotu začal o 6.00 h a končí v nedeľu o 6.00 h. Zamestnancom, ktorí odpracovali v tomto vymedzení, patrí mzdové zvýhodnenie za sviatok (v žiadanom poradenstve mu patrí zvýhodn. Od 18.00 do 06.00 h), t. j. 12 hodín.
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu:
- 122a ZP ods. 1 – Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
- 122a ods. 3 ZP – Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
Z uvedeného vyplýva, že mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu patrí za 12 hodín, t. j. tak ako zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu:
- 122b ods. 1 ZP – Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
- 122b ods. 3 ZP – Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
V zmysle ods. 3 sa nedeľa začína o 06.00 hod, a zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu nepatrí.
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu:
- 98 ZP – § 98 ods. 1 ZP – Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
- 123 ods. ZP – Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Z uvedeného vyplýva, že mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zamestnancovi patrí za prácu vykonanú od 22.00 h – do 06.00 h (t. j. 8 hodín).
Podľa všeobecných ustanovení o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a § 224 Zákonníka práce) dohodu o vykonaní práce možno uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov a podmienok. Prvým predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom „výsledok práce“ možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný (napr. vypracovanie projektu, spísanie podania, a pod.).
Zamestnávatelia často uzatvárajú Dohodu o vykonaní práce práve na opakujúcu sa činnosť (napr. kuchár, čašník a pod), avšak z vyššie uvedeného vyplýva, že sa dopúšťajú porušenia Zákonníka práce. V prípade, že zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť so zamestnancom jednu z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru na opakujúcu sa činnosť (kuchár, čašník a pod.), je potrebné uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti, resp. aj dohodu o brigádnickej práci študentov po splnení podmienok uvedených v Zákonníku práce.
Ustanovenie § 226 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
Ustanovenie § 129 ods. 3 Zákonníka práce uvádza, že pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce prikazuje zamestnávateľovi vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru. Súčasťou peňažného plnenia, ktoré mu je povinný poskytnúť pri skončení je mzda a ostatné zložky príjmu. Zamestnávatelia však častokrát z rôznych objektívnych dôvodov (napr. to neumožňuje program na spracovanie miezd) neposkytnú zamestnancovi mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, čím sa dopúšťajú porušenia Zákonníka práce. V tomto prípade je možné zamestnancovi poskytnúť mzdu v iný deň, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne, avšak za splnenia podmienky, že so zamestnancom na tom dohodli. Túto dohodu je najvhodnejšie uzatvoriť písomne pri zakladaní pracovného pomeru.
Ustanovenie § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“) uvádza, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
Predmetné ustanovenie Zákonníka práce pojednáva o evidencii pracovného času zamestnancov. Najčastejšie pochybenie zo strany zamestnávateľov je, že vedú evidenciu pracovného času zamestnancov v podobe počtu odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch. V prípade, že zamestnanec počas pracovnej doby čerpá prestávku na odpočinok, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle Zákonníka práce alebo bola jeho práca z iných dôvodov prerušená, je to zamestnávateľ taktiež povinný vyznačiť v evidencii dochádzky.
Z uvedeného je zrejmé, že z evidencie dochádzky musí byť zrejmý začiatok výkonu práce, následne prestávky v práci a potom koniec výkonu práce. Ďalej musí byť z evidencie dochádzky byť zrejmý časový úsek (začiatok a koniec), kedy zamestnanec vykonával prácu nadčas, nočnú prácu atď.
Ustanovenie § 75 ods. 2 Zákonníka práce uvádza, že pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä:
- dobu trvania pracovného pomeru,
- druh vykonávaných prác,
- či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
- údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí,
- údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.