V zmysle § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, počas účinnosti opatrenia
na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu, má zamestnanec právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
V ustanoveniach Zákonníka práce nie sú definované druhy prác, ktoré je možné vykonávať z domácnosti zamestnanca a taktiež nie sú definované vážne prevádzkové dôvody zamestnávateľa, na základe ktorých neumožní zamestnancovi pracovať z domu. Právo zamestnanca na výkon práce z domu, tak nie je možné považovať za absolútne právo, nakoľko je limitované bližšie nekonkretizovanými, hore uvedenými podmienkami.
Ustanovenia Zákonníka práce nedefinujú formu umožnenia výkonu práce z domácnosti zamestnanca. Z dôvodu právnej istoty, odporúčame zamestnancom požiadať zamestnávateľa o výkon práce z jeho domácnosti písomnou formou a rovnakou formou žiadať o vyjadrenie zamestnávateľa.
Zamestnávateľ musí posúdiť, či je možné, aby ste vykonávali prácu z domácnosti. V prípade, že s vyjadrením zamestnávateľa nesúhlasíte, ide o spor medzi Vami a zamestnávateľom. V zmysle § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.