Podľa ustanovenia § 141 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno (okrem iného) z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
- pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
- ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
- pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
- sprevádzanie
- rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
- zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Určenie rozsahu vyšetrenia a ošetrenia je v kompetencii príslušného lekára. Popri skutočnej dobe vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca sa do doby tejto prekážky započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta tam a späť, pretože bez ich započítania by nebol splnený účel, ktorý zákon sleduje, ak stanovuje ospravedlnenie tejto prekážky v práci. V praxi sa nedá striktne oddeliť čas čakania v čakárni a čas strávený priamo u lekára v ambulancii.
Čas potrebný na cestu do zdravotníckeho zariadenia a späť závisí od vzdialenosti miesta bydliska alebo pracoviska zamestnanca a miesta príslušného zdravotníckeho zariadenia a tento čas by mal zamestnávateľ akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito dvomi miestami.
V kompetencii príslušného lekára je rovnako aj určenie dodržania určitého režimu v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, ktorý napr. bráni zamestnancovi v deň ošetrenia alebo vyšetrenia následne po vyšetrení krátkodobo vykonávať prácu.
Ak má zamestnávateľ pochybnosti o vydaní potvrdenia, má právo overiť si uvedené u príslušného lekára, ako aj napr. potrebu absolvovania viacerých odborných vyšetrení v súvislosti s potvrdením na celý deň a ordinačné hodiny ošetrujúcich lekárov.
Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ak bolo možné vyšetrenie alebo ošetrenie absolvovať mimo pracovného času zamestnanca a tiež tak, aby jeho bezprostredné následky nezasiahli do pracovného času zamestnanca.
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku podľa svojich osobitných podmienok bližšie konkretizovať, čo bude vyžadovať od zamestnancov v prípade vzniku dôležitej osobnej prekážky v práci. Za týmto účelom môže vypracovať napr. vzor tlačiva, na ktoré budú ošetrujúci lekári vydávať pre jeho zamestnancov potvrdenie o vyšetrení, ošetrení alebo liečení či o sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.