Pracovnoprávne vzťahy sú právne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý vykonáva závislú prácu. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov sú regulované legislatívou, najmä Zákonníkom práce. Ten upravuje individuálne ako aj kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Pracovná legislatíva stanovuje najmä normy správania sa subjektov pracovnoprávnych vzťahov a určuje, kto môže byť v týchto vzťahoch nositeľom práv a právnych povinností. Na rozdiel od individuálneho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako monosubjektami, kolektívny pracovnoprávny vzťah je vzťah medzi kolektívnym subjektom, napr. odborovou organizáciou, a zamestnávateľom. Kolektívny pracovnoprávny vzťah nemôže existovať bez individuálneho pracovnoprávneho vzťahu.

Pracovnoprávny vzťah charakterizuje výkon závislej práce fyzickej osoby pre zamestnávateľa. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Pod pracovnoprávnym vzťahom je potrebné chápať predovšetkým pracovný pomer, ktorý je typickým pracovným vzťahom, a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uzavretie niektorej z dohôd (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) je podmienené splnením zákonných podmienok výnimočnosti a príležitostnosti.

Inšpektoráty práce vykonávajú dozor nad dodržiavaním predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, čím presadzujú ochranu zamestnancov pri práci. Svoju pozornosť zameriavajú najmä na vznik, zmenu a skončenie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov a na ich mzdové a pracovné podmienky. Zvýšenú pozornosť venujú pracovným podmienkam osobitných skupín zamestnancov, ktorými sú ženy, mladiství, domáci zamestnanci, osoby so zdravotným postihnutím a osoby, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Tieto skupiny zamestnancov požívajú zo zákona zvýšenú ochranu.

Aj keď historicky sa inšpektoráty práce venovali výlučne bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, počnúc 1. júlom 2001 sa ich kompetencie rozšírili o oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Práve tieto nové kompetencie boli dôvodom pre zmenu názvu inšpektorátu bezpečnosti práce na inšpektorát práce, ktorý viac zodpovedá súčasnému rozsahu jeho zákonných oprávnení.