Každý zamestnanec je podľa § 17 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu. Komu, a akým spôsobom sa oznamuje pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom, s ktorým musí byť zamestnanec oboznámený. Zaužívanou praxou je, že zamestnanec oznámi pracovný úraz svojmu nadriadenému, a následne ho spolu so svedkami pracovného úrazu zapíšu do knihy úrazov.
Na druhej strane sa inšpektorát práce v mnohých prípadoch stretáva s tým, že zamestnávateľ nechce zaevidovať oznámený pracovný úraz. Najčastejšie dôvody sú: – zamestnávateľ zastáva názor, že pracovný úraz nie je pracovný (t. j. nestal sa v súvislosti s plnením pracovných úloh); – zamestnanec neoznámil pracovný úraz ihneď; – podľa názoru zamestnávateľa poškodenie zdravia zamestnanec len predstiera.
V týchto prípadoch je dôležité, aby boli o vzniku pracovného úrazu zaistené nejaké dôkazy, napr. zachované videozáznamy, fotografie z pracoviska, svedkovia, zápisy a podobne. V prípade, že vedúci zamestnanec po oznámení pracovného úrazu nechce zapísať vznik pracovného úrazu, odporúčame napríklad zaslať SMS či e-mail o vzniku pracovného úrazu iným riadiacim zamestnancom, bezpečnostnému technikovi a zástupcovi zamestnancov. Pokiaľ zamestnávateľ trvá na tom, že pracovný úraz sa nestal, je potrebné obrátiť na súdy SR. Zároveň informujeme, že podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1991Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sú zamestnanci v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu oslobodení od súdnych poplatkov.
