V prípade darovania krvi Zákonník práce osobitne upravuje práva zamestnanca v § 138 ods. 2. Darovanie krvi možno z praktického hľadiska rozdeliť nasledovne:
Poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom zamestnancovi s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi je na nevyhnutne potrebný čas (v rozsahu, v ktorom zasahuje do pracovného času zamestnanca), pričom sem spadá:
– čas cesty na odber,
– čas odberu,
– čas cesty späť z odberu,
– čas na zotavenie po odbere (vrátane jeho predĺženia lekárom).
Podľa tretej vety § 138 ods. 2 Zákonníka práce môže lekár podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.
Vzhľadom na to, že vždy nemusí dôjsť k odberu krvi, Zákonník práce rieši aj túto situáciu. Podľa štvrtej vety § 138 ods. 2 Zákonníka práce: ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.
Zamestnávateľ nemôže interným predpisom vylúčiť aplikáciu uvedených ustanovení Zákonníka práce ani stanoviť ďalšie podmienky, ak ošetrujúci lekár v potvrdení uvedie konkrétny čas na zotavenie zamestnanca po odbere.
