Podľa Zákonníka práce v znení účinnom od 1. júna 2017 nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra.
V tieto dni je možné nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, ďalej predaj kvetov v dňoch 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Zákonník práce okrem zákazu nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu súvisiacu s maloobchodným predajom (okrem vyššie uvedených výnimiek) ustanovuje možnosť nariadiť zamestnancovi počas dní sviatkov prácu len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Druhy prác, ktoré možno zamestnancovi nariadiť vo sviatok, sú taxatívne vymedzené v ustanoveniach § 94 ods. 3 a 4 Zákonníka práce.
Sviatok je pre zamestnanca bežným pracovným dňom, ak mu zamestnávateľ na tento deň v súlade s vyššie uvedeným rozvrhuje pracovné zmeny.
Ak zamestnancovi maloobchodu podľa rozvrhnutia pracovného času pripadla zmena na sviatok, ale on z dôvodu zákazu maloobchodného predaja pracovať nebude, považuje sa deň sviatku za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí náhrada mzdy podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce. Fond pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný v danom mesiaci odpracovať, v takomto prípade nezahŕňa dni sviatkov.
Ak zamestnancovi podľa rozvrhnutia pracovného času zmena na sviatok nepripadla, je povinný v danom mesiaci odpracovať celý fond pracovného času vrátane sviatkov.
