Otázka:
Odpoveď:
Vodiči nákladných vozidiel v cestnej doprave sú považovaní v zmysle ustanovení zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave za mobilných zamestnancov v cestnej doprave. Tento zákon niektoré ustanovenia o organizácii pracovného čau upravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce.
Na základe všeobecných ustanovení zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti, ak zákon neupravuje v osobitných ustanoveniach inak.
Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave je čas od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to čas venovaný dopravným činnostiam (najmä jazda, nakládka a vykládka, pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní, čistenie a technická údržba vozidla a iná práca vykonávaná v záujme bezpečnosti vozidla, jeho nákladu alebo cestujúcich, alebo plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou vrátane monitorovania nakládky a vykládky a vybavovania administratívnych formalít v styku s policajnými orgánmi, s colnými orgánmi alebo s inými orgánmi v cestnej doprave) a čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho službou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania. Do pracovného času sa započítava aj čas nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín, manipulačného posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni, čakania počas poruchy vozidla, iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút. U mobilného zamestnanca sa do pracovného času započítava aj čas režijnej cesty.
V zmysle § 91 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.
Účelom prestávky v jazde je odpočinok vodiča a spravidla je totožná s prestávkou na jedenie, nakoľko vodič pri vedení vozidla nesmie vykonávať činnosti, ktoré odvádzajú jeho pozornosť. Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave upravuje odchylne od Zákonníka práce organizáciu pracovného času, teda prestávka v jazde vychádzajúca z tohto zákona sa nepovažuje za bezpečnostnú prestávku a nezapočítava sa do pracovného času vodiča.
U rôznych zamestnávateľov však môže byť problematika prestávok v práci upravená vnútornými predpismi alebo kolektívnymi zmluvami odlišne a výhodnejšie v prospech zamestnanca. S otázkami o konkrétnej úprave je možné obrátiť sa na zamestnávateľa alebo odborovú organizáciu.
