V rámci celoslovenskej úlohy zameranej na kontrolu dodržiavania pracovných podmienok a mzdových podmienok v chránených dielňach na území SR bola vykonaná inšpekcia práce celkovo v 166 subjektoch. Previerky boli nasmerované najmä do oblasti priemyselnej výroby a do oblasti veľkoobchodu a maloobchodu.
Inšpektori práce vo svojich protokoloch zaznamenali celkovo 168 porušení pracovnoprávnych predpisov, v rámci tejto previerky nebolo v kontrolovaných subjektoch zistené žiadne porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Z vykonaných kontrol vyplýva, že zamestnávatelia osôb so zdravotným postihnutím vo veľkej miere dodržiavajú ustanovenia Zákonníka práce vzťahujúce sa na prácu v chránených dielňach. Napriek uvedenému u zamestnávateľov naďalej badať absenciu dôsledného dodržiavania ustanovení Zákonníka práce vzťahujúcich sa na oblasti uzatvárania pracovného pomeru a pracovného času a jeho evidencie, predovšetkým porušenia ustanovení upravujúcich náležitosti pracovnej zmluvy, správneho zaradenia zamestnancov so zdravotným postihnutím do príslušného stupňa v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, poskytovania mzdy a evidencie pracovného času.
Za jednotlivé porušenia zistené výkonmi inšpekcie práce bolo zamestnávateľským subjektom navrhnutých 26 postihov v celkovej výške 18 250 eur.
Vzhľadom na výsledky previerok v jednotlivých krajoch je možné konštatovať, že sú badateľné rozdiely medzi jednotlivými krajmi. Z kontrolovaných subjektov väčšina prijala príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a využívajú možnosť čerpať od úradov práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Z uvedeného sa dá predpokladať, že zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím má okrem sociálneho rozmeru (uplatnenie zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou na trhu práce) aj rozmer finančný. Uvedené potvrdzujú aj zistenia počas inšpekcie práce, že viacero zamestnávateľov zaradilo týchto zamestnancov len do prvého stupňa náročnosti práce aj napriek tomu, že vykonávali náročnejšie práce, čo im umožňovalo pokryť náklady na zamestnanca výlučne z uvedeného príspevku.
Kontroly tiež ukázali, že zamestnávatelia nepotrebujú zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zvyšovať kvalifikáciu, resp. vykonávať rekvalifikáciu. Zamestnanci so zdravotným postihnutím sú zamestnávaní na pomocné, prípravné alebo manipulačné práce, pri ktorých nie je potrebné zvyšovať kvalifikáciu. Druhou skupinou sú zamestnanci, ktorí už boli prijatí s potrebnou kvalifikáciou a na vykonávanie práce ju nepotrebovali zvyšovať.
Štruktúra kontrolovaných subjektov nasvedčuje tomu, že chránené dielne najčastejšie vytvárajú podniky s počtom zamestnancov do 49. Z uvedeného však nemusí priamo vyplývať, že väčšie podniky nezamestnávajú zamestnancov so zdravotným postihnutím, ale skôr že ich zamestnávajú bez toho, aby vytvárali chránené dielne resp. chránené pracoviská a tým pádom nie sú evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.
Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce prostredníctvom svojich zákonných oprávnení budú naďalej venovať pozornosť problematike zamestnávania osôb so zníženou pracovnou schopnosťou, a to prostredníctvom inšpekcií práce vykonávaných na pracoviskách zamestnávateľov, ako aj v rámci bezplatného poradenstva poskytovaného zamestnávateľom, zamestnancom a zástupcom zamestnancov.