Stav ochrany práce na Slovensku možno hodnotiť ako uspokojivý, avšak zistenia inšpekcie práce naďalej poukazujú na potrebu zvyšovania úrovne ochrany zdravia pri práci. Za posledné dva roky sa pohybuje počet smrteľných úrazov nad hranicou 20 a úrazov s ťažkou ujmou na zdraví je viac ako 50 za rok. Konštatovanie platí aj pre vykonávanie prevencie a vyplýva to z poznatkov inšpekcie práce, ktorá za minulé roky zistila desaťtisíce porušení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnoprávnych a mzdových predpisov, v oblasti nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania a sociálnej legislatívy v doprave. Z hľadiska početnosti pracovných úrazov sú v SR rizikovými najmä práce v stavebníctve, v doprave a priemyselnej výrobe. Dúfam, že tento kritický pohľad na stav ochrany práce aspoň trochu pomôže uvedomiť si, že situácia v oblasti BOZP – najmä v stavebníctve vôbec nie je priaznivá, o čom svedčí stále veľký počet smrteľných a závažných pracovných úrazov, pričom niektoré vznikli triviálnym porušením základných pravidiel v BOZP. BOZP sa považuje za akúsi činnosť navyše, ktorá len zdržiava pri práci. Všeobecná verejnosť nie je dostatočne informovaná a oboznamovaná v oblasti BOZP, pričom vzdelávanie v tejto oblasti patrí medzi základné pozitívne faktory ovplyvňujúce implementovanie dôstojných podmienok a zlepšovanie kvality pracovného života. Výchova a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti je účinným činiteľom na predchádzanie ľudskej bolesti a ekonomickým stratám.
Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je primárne zakotvená v právnom systéme Slovenskej republiky priamo v Ústave SR, kde v zmysle článku 36 má každý zamestnanec právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Následne tento právny rámec zabezpečuje všetkým zamestnancom vytvorenie podmienok na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. V členských štátoch Európskej únie je trendom zvyšovanie kvality života, ktorú nemožno dosiahnuť bez zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia na všetkých úrovniach pracovných činností. Jasný a kvalitný legislatívny rámec je nevyhnutným predpokladom k naplneniu cieľa, a to k ochrane života a zdravia pracujúcich. Úlohou inšpekcie práce je aj prispievanie k rozvoju štátnej politiky v oblasti tvorby legislatívy a to spracovaním návrhov legislatívnych zmien podnecujúcich zlepšenie stavu a úrovne ochrany práce v podmienkach SR. Mnohé zmeny, ktoré sme sa snažili presadiť sú už zakotvené v právnych prepisoch a stretávame sa s nimi v aplikačnej praxi. K presadzovaniu legislatívnych zmien nás vedú často negatívne skúsenosti inšpektorov práce, s ktorými sa stretávajú pri svojej kontrolnej činnosti.
Musíme konštatovať, že stav ochrany života a zdravia v podmienkach našej krajiny nie je stále dostatočný. Svedčí o tom aj fakt, že v minulom roku bolo pri výkone inšpekcie práce v Nitrianskom kraji zistených 9 219 porušení právnych predpisov. Z toho najväčšiu časť porušení predpisov je z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, až 6117. Porušenia v oblasti pracovnoprávnych a mzdových predpisoch boli v celkovom počte 2006. 270 nedostatkov sme zaznamenali pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Poslednú oblasť, ktorú dozorujeme je oblasť sociálnej legislatívy v doprave, kde sme v rámci kontrolnej činnosti zistili až 826 porušení predpisov. Zároveň sme zaregistrovali 851 pracovných úrazov, z toho boli 4 smrteľné pracovné úrazy a 10 zamestnancov utrpelo ťažkú ujmu na zdraví. Počty zistení porušení predpisov a pracovných úrazov predstavujú mierny pokles. Napriek existencii legislatívneho rámca a kontrolnej činnosti orgánov dozoru je stav ochrany práce na Slovensku stále potrebné systematicky zlepšovať. Prax nám ukazuje, že ochrana práce je vo všeobecnosti v mnohých organizáciách vnímaná skôr ako formálna povinnosť než ako integrálna súčasť riadenia pracovných procesov. Tvrdé úsporné opatrenia v spojení s nedostatočnou znalosťou platnej legislatívy majú za následok mnohé poškodenia zdravia z práce. Najzávažnejšie nedostatky sú zisťované v súvislosti s prevádzkou a s technickým stavom technických zariadení, strojov, technologických liniek a pracovných prostriedkov, ktorým zamestnávatelia nezabezpečujú vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok, úradných skúšok, častokrát je zanedbávaná údržba a opravy zo strany prevádzkovateľov. Rovnako na obsluhu a opravy sú poverované osoby bez odbornej spôsobilosti. V oblasti strojov, vyhradených technických zariadení a pracovných prostriedkov bolo za minulý rok najčastejším nedostatkom práve zanedbávanie kontrolnej činnosti zo strany zamestnávateľa respektíve prevádzkovateľa a to až v 1557 prípadoch z celkového počtu zistených nedostatkov.
V tejto oblasti musíme však konštatovať, že hlavným problémom a zároveň aj základným pilierom pri bezpečnej prevádzke strojov a technických zariadení je technická dokumentácia, ktorá mnohokrát absentuje. Práve jej absencia predstavuje závažné riziko z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, právnej zodpovednosti zamestnávateľa a spoľahlivosti prevádzky, pričom technická dokumentácia, návody na obsluhu a bezpečné pracovné postupy poskytujú pracovníkom, zamestnancom informácie o správnom spôsobe používania zariadenia, prevádzkových a bezpečnostných parametroch, identifikovaných nebezpečenstvách a rizikách, preventívnych a ochranných opatreniach, postupoch pri poruchách, haváriách a mimoriadnych udalostiach. V iných prípadoch prebieha získavanie odborných spôsobilostí fiktívnym odborným vzdelávaním. Tiež sa stretávame s množstvom prípadov, kde zamestnávatelia nezaraďujú zamestnancov na prácu so zreteľom na ich zdravotnú spôsobilosť a kvalifikačné predpoklady a nevykonávajú príslušné opatrenia vo vzťahu k pracovným prostriedkom a pracovným postupom. Závažné porušenia zisťujeme aj v oblasti neposkytovania účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Inšpekcia práce v takýchto prípadoch postupuje prísne a zohľadňuje nielen samotnú absenciu osobných ochranných pracovných prostriedkov, ale aj systémový prístup zamestnávateľa k ochrane zdravia pri práci. Najčastejšie porušenia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov boli vznik pracovného pomeru až 756 nedostatkov, v oblasti mzdy, náhrady mzdy 430 porušení a taktiež častými porušeniami bola oblasť dohôd o prácach mimo pracovného pomeru v celkovom počte 332. V oblasti kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bolo inšpektormi práce zistené, že v 132 prípadoch vykonávali fyzické osoby pre zamestnávateľa závislú prácu bez založeného (písomne uzatvoreného) pracovnoprávneho vzťahu. V 117 prípadoch sme zaznamenali porušenia, ktoré boli spôsobené nesplnením prihlasovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni, (zákon č. 82/2005 Z. z. účinnej od 1. januára 2018). Tiež sme zistili, že štátni príslušníci tretích krajín nemali vydané povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania alebo povolenie na zamestnanie a to v 21 prípadoch. Pre oblasť sociálnej legislatívy v doprave bolo najčastejším porušení predpisov podobne, ako v minulých rokoch nedodržanie pracovného času a doby odpočinkov vodičov v celkovom počte 817 porušení.
Zvyšovanie povedomia v oblasti ochrany práce prostredníctvom inšpektorov práce.
Z nášho pohľadu, ako štátneho dozorného orgánu je preto dôležité, venovať pozornosť zvyšovaniu kvality a úrovne výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Aj preto budeme pokračovať vo vykonávaní šírenia osvety, propagácie a poskytovať priestor pre širokú verejnosť na otázky, týkajúce sa bezpečnej práce a prevencii všeobecne, otázky týkajúce sa pracovnoprávnych a mzdových predpisov, nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania, ale aj konkrétnych zistení stavu BOZP na Slovensku. Pôjde o prednášky, besedy, workshopy a konferencie s cieľom upozorniť na dôležitosť vzdelávania v oblasti ochrany práce a spropagovať tak inšpekciu práce nielen u odbornej, ale i širokej verejnosti.
Veríme, že aj takouto osvetou sa problematika ochrany práce dostane do povedomia nielen študentov, zamestnancov, riadiacich pracovníkov, zamestnávateľov, ale aj širokej verejnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným si Inšpektorát práce Nitra vytvoril aj svoju krajskú úlohu, ktorá bude zameraná práve na prevenciu a šírenie osvety v oblasti bezpečnosti pri práci a pracovnoprávnych predpisoch u malých a stredných zamestnávateľov. V rámci úlohy bude potrebné kontrolovaným subjektom vysvetliť ako účinne dodržiavať predpisy v oblasti BOZP a pracovného práva. Inšpektori práce budú poskytovať zamestnávateľom a fyzickým osobám počas výkonov bezplatné poradenstvo v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy. Na bližšie ozrejmenie problematiky prevencie inšpektori práce využijú propagačné materiály Národného inšpektorátu práce, ako napr. letáky, brožúry, publikácie, usmernenia, stanoviská, ktoré nájdu na webových sídlach inšpekcie práce. Pri zistení nedostatkov v oblasti BOZP alebo pracovnoprávnych predpisov sa inšpektori práce zamerajú na preventívny charakter pôsobenia nariadených opatrení, to znamená, že poskytnú kontrolovanému subjektu poradenstvo, ako čo najúčinnejšie odstrániť zistené nedostatky a aké opatrenia vykonávať na predchádzanie vzniku nebezpečných udalostí. Pri výkone inšpekcie práce inšpektori stanovia kontrolovanému subjektu primeranú lehotu na odstránenie zistených nedostatkov. Zlepšovanie stavu v oblasti ochrany práce si vyžaduje aktívny prístup všetkých zainteresovaných strán – zamestnávateľov, zamestnancov, odborných pracovníkov aj orgánov inšpekcie práce. Kľúčovú úlohu zohráva prevencia, dôsledné posudzovanie rizík, zavádzanie technických a organizačných opatrení a pravidelné vzdelávanie zamestnancov. Pozitívny posun je možný len vtedy, ak sa ochrana v oblasti bezpečnosti a pracovného práva stane reálnou hodnotou, nie iba legislatívnou povinnosťou. Investície do oblasti ochrany práce by mali byť vnímané ako investície do ochrany zdravia, stability, pracovnej sily a dlhodobej udržateľnosti organizácii.
Inšpekcia práce sa v novom roku zameria s určitosťou aj na tzv. ,,fiktívne živnosti“
Fiktívne živnosti sú na Slovensku dlhodobým problémom. Podľa údajov Národného inšpektorátu práce vykonali v roku 2024 celkovo 18 266 kontrol nelegálneho zamestnávania vo vyše 16 000 subjektoch. Nelegálnu prácu zistili inšpektori v 5,1 % kontrolovaných subjektov, oproti roku 2023 išlo o nárast. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za posledných desať rokov z 84 000 na takmer 110 000. Aktuálne odhady dokonca hovoria, že ich počet presiahol 120 000. Podľa Európskej agentúry práce (ELA) má Slovensko najviac fiktívnych živnostníkov v Európskej únii.
O falošnej, respektíve fiktívnej živnosti hovoríme vtedy, keď osoba síce formálne na papieri podniká, čiže má napríklad založenú živnosť, no v praxi vykonáva závislú činnosť podobne ako „klasický“ zamestnanec. Tento model sa zvykne označovať aj pojmom „švarcsystém.“ Tu musím konštatovať, že práve negatívnym poznaním z vykonaných previerok za minulý rok je zistený vyšší počet fyzických osôb, ktoré vykonávali pre zamestnávateľa závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu.
Zmena pojmu závislej práce od 1. 1. 2026
Závislá práca patrí medzi elementárne pojmy pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov všetkých členských štátov Európskej únie a aplikuje sa na označenie práce, ktorej výkon je realizovaný v pracovnoprávnych vzťahoch. Závislá práca sa od pojmu podnikanie (čo je činnosť SZČO) líši prostredníctvom znakov uvedených v ust. § 1 Zákonníka práce. Podnikanie je vymedzené zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), resp. zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“), podľa ktorých podnikaním je samostatná zárobková činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku. Zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom pomere na účely dosiahnutia zisku, ale so zámerom získania mzdy (platu) za vykonanú prácu. Ak zamestnanec vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa, musí pre neho vykonávať túto prácu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, teda nie v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom zmluvnom vzťahu. Aj na základe vyššie uvedeného sa v zákonníku práce z definície závislej práce vypúšťajú slová ,,v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Po novom bude závislá práca definovaná ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.
Do konca roka 2025 hrozila za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuta v rozmedzí 2 000 až 200 000 eur. Ak išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, bolo to najmenej 5 000 eur Po novom je však spodná hranica dvojnásobná. „Od 1. januára 2026 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur,“ uvádza riaditeľ Inšpektorátu práce Ing. Martin Mada. Zároveň sa zavádza pravidlo, podľa ktorého ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
Ing. Martin Mada
riaditeľ inšpektorátu práce