Pojem závislej práce je právnym pojmom, ktorý označuje pracovnú činnosť vykonávanú na základe pracovného pomeru, kde je zamestnanec podriadený zamestnávateľovi a zamestnanec vykonáva prácu na základe pokynov zamestnávateľa, ktorý určuje obsah práce, miesto a čas jej vykonávania.
Závislú prácu charakterizuje aj odplatnosť práce, pretože zamestnanec vykonáva prácu na náklady zamestnávateľa a za odmenu (mzdu), pričom v tejto pracovnej činnosti nie je možné uplatniť úplnú slobodu rozhodovania zamestnanca o tom, ako, kedy a kde bude práca vykonaná.
Zmeny v prijatom konsolidačnom balíčku majú vplyv aj na textáciu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V rámci tzv. konsolidačného balíčka bol prijatý zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (ďalej len „Konsolidačný zákon“).
Závislá práca – definícia platná do 31. 12. 2025
Pojem závislá práca je definovaný v Zákonníku práce v ust. § 1 ods. 2 ako „práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.
V zmysle uvedeného je teda závislá práca takou prácou, ktorá je vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Závislá práca môže byť vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa výlučne:
- v pracovnom pomere,
- v obdobnom pracovnom vzťahu alebo
- výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v určenom pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v určenom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, koná osobne.
Za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, koná štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napr. konateľ, predseda predstavenstva).
Zamestnávateľ môže na konanie poveriť aj zamestnancov. Vedúci zamestnanci na jednotlivých stupňoch riadenia sú oprávnení v mene zamestnávateľa určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Iný zamestnanec môže v mene zamestnávateľa konať iba v rozsahu, ktorý mu určuje písomné poverenie.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa je:
- prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
- platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
- utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a
- dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Základnou povinnosťou zamestnanca je podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce:
- osobne,
- podľa pracovnej zmluvy,
- v určenom pracovnom čase a
- dodržiavať pracovnú disciplínu.
Závislá práca môže byť vykonávaná aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah môže byť založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodou o vykonaní práce, dohodou o pracovnej činnosti či dohodou o brigádnickej práci študenta).
Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov (čiže nemôže byť vykonávaná SZČO).
Závislá práca patrí medzi elementárne pojmy pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov všetkých členských štátov Európskej únie a aplikuje sa na označenie práce, ktorej výkon je realizovaný v pracovnoprávnych vzťahoch.
Zavedenie definície pojmu závislá práca v texte Zákonníka práce má za cieľ zabrániť tzv. únikom z pracovného práva v podobe obchádzania ustanovení Zákonníka práce a kontrahovania iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť ako práca so znakmi závislej práce pokrývaná zmluvnými formami pracovného práva.
Závislá práca sa od pojmu podnikanie (čo je činnosť SZČO) líši prostredníctvom znakov uvedených v ust. § 1 Zákonníka práce. Podnikanie je vymedzené zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), resp. zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“), podľa ktorých podnikaním je samostatná zárobková činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku.
Zmluva či objednávka medzi SZČO a objednávateľom (odberateľom služieb) môže obsahovať podmienky, za ktorých bude dielo, služba alebo tovar poskytnuté, ale ďalšie pokyny na konkrétne vykonávanie činnosti už nie sú živnostníkovi dávané, ale riadi, organizuje svoju činnosť sám tak, aby dodržal špecifikácie dané objednávateľom.
Zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom pomere na účely dosiahnutia zisku, ale so zámerom získania mzdy (platu) za vykonanú prácu. Ak zamestnanec vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa, musí pre neho vykonávať túto prácu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, teda nie v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom zmluvnom vzťahu.
Medzi švarcsystémom a zamestnávaním v rámci závislej práce je niekoľko rozdielov, napr.:
- v rámci švarcsystému nevzniká nárok na dovolenku, keďže ide o inštitút pracovného práva a SZČO vykonáva svoju činnosť ako podnikateľskú činnosť,
- SZČO si odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne odvádza sám, zamestnávateľ mu neprispieva,
- SZČO si neuplatňuje prestávky v práci (napr. prestávky na jedlo a odpočinok),
- SZČO poskytuje služby spravidla prostredníctvom svojej technicky, keďže nemá nárok na pracovné pomôcky,
- SZČO nemá nárok na odstupné či odchodné po skončení výkonu služieb u objednávateľa, zatiaľ čo zamestnanec má u zamestnávateľa za zákonom stanovených podmienok pri skončení pracovného pomeru nárok na odstupné či odchodné.
Závislá práca – definícia platná od 1. 1. 2026
Podľa Konsolidačného zákona sa s účinnosťou od 1. januára 2026 v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce za slovami „v jeho mene“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.