História vzniku orgánov inšpekcie práce na území terajšej Slovenskej republiky sa začala odvíjať už v 19. storočí, kedy Slovensko (známe ako Horné Uhorsko) patrilo k priemyselne najvyspelejším častiam Rakúsko-uhorskej monarchie, vďaka využívaniu vyspelej techniky najmä v oblasti ťažby a spracovania nerastných surovín, drevospracujúceho a papierenského priemyslu.
Vznikajúce odborové organizácie a robotnícke strany si v priemyselne rozvinutých štátoch vynútili úpravu pracovných podmienok právnymi predpismi. Po Anglicku, Francúzsku a Švajčiarsku sa tak stalo aj v Rakúsko-Uhorsku, a to zákonom č. 117 z roku 1883 pre krajiny rakúskej koruny a zákonným článkom XXVIII z roku 1883 pre Uhorsko.
Vznikom Československej republiky v roku 1918 bol na Ministerstve práce a sociálnych vecí zriadený Ústredný živnostenský inšpektorát a v spádových strediskách priemyselných oblastí samostatné živnostenské inšpektoráty. Dozor sa na Slovensku až do konca roku 1951 vykonával podľa zákonného čl. XXVIII/1883 a týkal sa pracovných podmienok a prostredia, práce detí, žien a mladistvých, dodržiavania pracovného času a nočnej práce. Dozoru podliehala aj domácka práca a riešenie štrajkov a mzdových sporov.
Sídlami inšpektorátov na Slovensku, ktorých pôsobnosť sa vzťahovala na všetky továrenské zariadenia a živnosti boli Bratislava, Nitra, Trenčín, Lučenec, Ružomberok, Banská Bystrica, Košice, Prešov a Michalovce.
Po vzniku samostatného slovenského štátu bol zriadený Ústredný živnostenský inšpektorát v Bratislave ako prvý ústredný orgán štátnej správy v tejto oblasti. Vydaním zákona č. 67/1951 Zb. o bezpečnosti pri práci prešiel dozor nad bezpečnosťou pri práci zo štátu na odbory a k 31. decembru 1951 zanikli všetky živnostenské inšpektoráty, vrátane ústredného.
Dozor nad bezpečnosťou pri práci v rámci ROH sa začal na Slovensku budovať až na jar 1952, v roku 1954 vznikol Výskumný ústav bezpečnosti práce. O zriadení samostatných inšpekčných orgánov pre Slovensko a české krajiny sa rozhodlo až po schválení zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.
Začiatky súčasnej inšpekcie práce sa začali písať v roku 1969, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce.
Zo zákona č. 174/1968 Zb. bol Slovenský úrad bezpečnosti práce splnomocnený stanoviť sídla a obvody pôsobnosti jednotlivých inšpektorátov bezpečnosti práce (ďalej len „IBP“), čo bolo realizované vyhláškou č. 38/1969 Zb., ktorou boli zriadené tri IBP so sídlom v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Vyhláškou č. 15/1977 Zb. došlo k zmene, kedy boli zriadené štyri IBP:
- IBP v Bratislave s pôsobnosťou na území hlavného mesta SSR Bratislavy,
- IBP pre Západoslovenský kraj v Nitre,
- IBP pre Stredoslovenský kraj v Banskej Bystrici,
- IBP pre Východoslovenský kraj v Košiciach.
Ďalšia zmena v miestnej pôsobnosti IBP bola vykonaná vyhláškou č. 260/1996 Zb., ktorou bolo zriadených osem IBP so sídlami v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach.
Zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.07.2000 dostala sústava inšpekcie práce súčasnú podobu – boli zriadené jednotlivé inšpektoráty práce, pričom sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. S miestnou pôsobnosťou pre banskobystrický kraj bol teda od 1.7.2000 zriadený Inšpektorát práce Banská Bystrica.
Na čele inšpekcie práce v Banskej Bystrici počnúc rokom 1969 až do súčasnosti stáli:
- 1969-1985 Ing. Miroslav Matouš,
- 1985-2000 Ing. Ľubomír Bačkor,
- 2000-2004 Ing. Marián Lovič,
- 2004-2007 Mgr. Jozef Rybanský,
- 2007-2010 Ing. František Košč,
- 2010-2011 Ing. Ivan Hudák,
- 2011-2012 Ing. Róbert Bulla,
- 2012-2018 Ing. František Košč,
- 2018-2021 Ing. Dušan Gonda,
- 2021-2023 Ing. Bc. Andrej Kováč,
- 2024- Ing. Dušan Gonda.
Inšpekcia práce na Slovensku prešla postupným vývojom, zmenami legislatívy a harmonizáciou slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie až k dnešnej podobe zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Tieto zmeny mali význam najmä v reorganizácii a rozširovaní sa odborných kompetencií. Z pôvodného orgánu dozoru, uzatvoreného vďaka vtedajšiemu zriadeniu do seba, pasívne prijímajúcemu moderné zahraničné inšpekčné modely, sa postupne najmä po vstupe SR do EU vyprofilovala súčasná inšpekcia prace. Popri plnení úloh kontrolnej funkcie štátu rozvíjame aj spoluprácu s ďalšími orgánmi štátnej správy, s odborovými orgánmi, zástupcami zamestnávateľov a združeniami, nielen v rámci Slovenska, ale aj na medzinárodnej úrovni.
V súčasnej dobe je odborná úroveň inšpekcie práce porovnateľná s úrovňou inšpekčných orgánov najvyspelejších členských štátov Európskej únie. Technický pokrok, zmeny v legislatíve, nové formy dozornej činnosti nás nútia zintenzívniť proces permanentného odborného rastu zamestnancov inšpekcie práce na jednej strane a zároveň efektívnejšie využívať odborný potenciál k zvyšovaniu úrovne ochrany zamestnancov pri práci.
Oblasť pôsobnosti inšpekcie práce v Slovenskej republike podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce je multidisciplinárnou, ktorá sa dotýka mnohých oblastí a kompetencií iných orgánov štátnej správy najmä v nasledovných oblastiach:
- ochrany zdravia pri práci,
- spolupráce s orgánmi PZ SR,
- práce, sociálnych vecí a rodiny,
- sociálneho poistenia,
- životného prostredia,
- banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,
- zariadení v jadrovej energetike,
- voľného pohybu tovarov,
- výskumu,
- spolupráca orgánov inšpekcie práce so zahraničnými orgánmi a inštitúciami.
Okrem uvedených oblastí, ktoré spravidla sú definované v osobitných právnych predpisoch, orgány inšpekcie práce Slovenskej republiky v rámci svojich kompetencií spolupracujú s ďalšími orgánmi a organizáciami, ktoré zastupujú záujmy zamestnávateľov a zamestnancov, orgánov verejnej správy a samosprávy, ako aj s výskumnými a vzdelávacími inštitúciami Slovenskej republiky.
Národný inšpektorát práce a jednotlivé inšpektoráty práce úspešne spolupracujú s partnerskými organizáciami inšpekcie práce v susedných štátoch – Česká republika, Poľsko, Maďarsko s cieľom výmeny skúseností v oblasti BOZP, PPV, SLvD, ako aj za účelom uznávania dokladov napr. odbornej spôsobilosti.
V súlade so stratégiou Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci, ochrany práce a sociálnej legislatívy v doprave, aplikovanou v Slovenskej republike v súčasnosti pre orgány inšpekcie práce vyplývajú najmä úlohy :
- inšpekčnou a poradenskou činnosťou nepretržite prispievať k znižovaniu počtu pracovných úrazov,
- podieľať sa na prehodnotení doterajších predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a príprave nových predpisov s ohľadom najmä na špecifické podmienky malých a stredných podnikov,
- vytvárať podmienky pre primeranú motiváciu a kariérny rast zamestnancov inšpekcie práce s cieľom kvalitného zabezpečenia úloh vyplývajúcich pre orgány inšpekcie práce v Slovenskej republike pri zohľadnení širokého rozsahu kompetencií,
- na zabezpečenie slobodného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva a dosiahnutia vysokej úrovne bezpečnosti určených výrobkov a vytvorenie podmienok na implementáciu legislatívy Európskej únie,
- zabezpečiť permanentnú odbornú a jazykovú prípravu zamestnancov inšpekcie práce s využitím prostriedkov Európskej únie v rámci národných projektov.
Päťdesiatpäť rokov v živote každého človeka je dlhým obdobím, v ktorom sa formuje činnosť každého jednotlivca od jeho narodenia, výchovy, vzdelávania, pracovnej činnosti až po odovzdávanie skúseností novej generácii.
V roku 2024 si pripomíname päťdesiate piate výročie činnosti inšpekcie práce na Slovensku a taktiež aj v Banskej Bystrici.
Ďakujem nielen všetkým zamestnancom Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ale aj zamestnancom orgánov štátnej správy pôsobiacim v oblasti inšpekcie práce. Vyslovujem poďakovanie aj zamestnávateľom, orgánom zastupujúcich zamestnancov, spolupracujúcim inštitúciám a iným organizáciám za podporu a spoluprácu pri presadzovaní oprávnených požiadaviek ochrany zamestnancov pri práci.
Prajem si, aby činnosť orgánov inšpekcie práce v Slovenskej republike prispievala nielen k ochrane zamestnancov pri práci a k činnosti podnikateľských subjektov v súlade s dikciou právnych predpisov, ale zároveň prispievala k potieraniu nekorektných foriem podnikania. Do ďalších rokov výkonu inšpekcie práce prajem rozvoj a zmyselné uplatnenie na prospech zamestnancov a tiež všetkým, ktorí sa podieľajú na výkone inšpekcie práce, prajem pevné zdravie a chuť napredovať.
Ing. Dušan Gonda, riaditeľ inšpektorátu práce, v. r.