Preskočiť na obsah

Dňa 04.04.2020 sa stala účinnou novela Zákonníka práce, na základe ktorej je zamestnávateľ v zmysle § 250b ods. 2 písm. a) Zákonníka práce oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. V zmysle § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, má zamestnanec právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

V ustanoveniach Zákonníka práce nie sú definované druhy prác, ktoré je možné vykonávať z domácnosti zamestnanca a taktiež nie sú definované vážne prevádzkové dôvody zamestnávateľa, na základe ktorých neumožní zamestnancovi pracovať z domu. Právo zamestnanca na výkon práce z domu, tak nie je možné považovať za absolútne právo, nakoľko je limitované bližšie nekonkretizovanými, hore uvedenými podmienkami. V nadväznosti na uvedené, odporúčame zamestnávateľom vydať internú smernicu definujúcu najmä druhy prác, ktoré je, resp. nie je možné vykonávať formou „home office“ a vážne prevádzkové dôvody zamestnávateľa, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti zamestnanca. V smernici zamestnávateľ upraví aj postup pri žiadaní o „home office“ a ďalšie podmienky, ako napríklad zabezpečenie technického vybavenia, pracovné postupy, kontrolu zamestnanca, pracovný čas a i.

Ustanovenia Zákonníka práce nedefinujú formu umožnenia výkonu práce z domácnosti zamestnanca. Z dôvodu právnej istoty odporúčame zamestnancom požiadať zamestnávateľa o výkon práce z jeho domácnosti, písomnou formou. Z rovnakého dôvodu, odporúčame zamestnávateľom písomne odpovedať na predmetnú žiadosť zamestnanca s prípadným odôvodnením vážnych prevádzkových dôvodov zamestnávateľa, pre ktoré zamestnancovi neumožní výkon práce z jeho domácnosti.