Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (zákon č. 406/2025 Z. z.) novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje niektoré dôležité osobné prekážky v práci.
Zákonník práce po novom ustanovuje nielen dôležitú osobnú prekážku v práci zamestnanca z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ale aj z dôvodu sprevádzania neplnoletého dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností.
Od 1. januára 2026 sa tak pracovné voľno s náhradou mzdy z uvedených dôvodov poskytne jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Cieľom tejto právnej úpravy bolo posilniť dostupnosť systému poradenstva a prevencie pre každé dieťa, ktoré to potrebuje.
Dieťa ako rodinného príslušníka na tieto účely definuje § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Pod týmto pojmom sa rozumie vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení.
Činnosť zariadenia poradenstva a prevencie upravujú § 130 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie.
Zákonník práce zároveň od 1. januára 2026 upravuje osobitným spôsobom rozsah dôležitých osobných prekážok v práci zamestnanca v postavení tzv. jednorodiča.
Zamestnávateľ je po novom povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy z vyššie uvedených dôvodov (t. j. z dôvodov sprevádzania rodinného príslušníka, vrátane dieťaťa, do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a v prípade neplnoletého dieťaťa aj do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností), ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, okrem doterajšieho rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku naviac aj v rozsahu ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku. Tento zamestnanec má teda po splnení zákonných podmienok nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy kumulatívne v rozsahu najviac 14 dní v kalendárnom roku.
Definíciu osamelého zamestnanca upravuje § 40 ods. 1 Zákonníka práce. Ide o zamestnanca, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.
Postavenie tzv. jednorodiča upravujú § 28 a 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Ide o osamelého rodiča v situácii, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, prípadne bolo dieťa po rozvode rodičov zverené do osobnej starostlivosti len tomuto rodičovi.
S účinnosťou od 1. januára 2026 dochádza zároveň k úprave terminológie v ustanovení upravujúcom dôležitú osobnú prekážku v práci zamestnanca, ktorou bolo sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Po novom sa pojem „špeciálna škola“ nahrádza pojmom „škola pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením“ v súlade s terminológiou uvádzanou v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu sprevádzania zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.