História súčasnej inšpekcie práce sa začala písať v roku 1969, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce, ktorý vychádzal z vtedy progresívnych princípov Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Vývoj inšpekčných postupov však bol sčasti ovplyvnený vtedajším socialistickým spoločenským zriadením. Štát (reprezentovaný vládou) bol zamestnávateľom vo všetkých výrobných podnikoch a v nekomerčnej sfére. Vydával záväzné predpisy (zákony) na ochranu svojich záujmov, t. j. zamestnávateľa, ale aj na ochranu zamestnancov. V takomto štátnom zriadení fungoval aj štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce – inšpekcia bezpečnosti práce. Úlohou inšpekcie bezpečnosti práce bolo na jednej strane brániť nároky zamestnancov, na druhej strane chrániť majetok štátu – zamestnávateľa.
Politická zmena po roku 1989 priniesla novú štruktúru pracovno-právnych vzťahov medzi novými zamestnávateľmi a zamestnancami. Tieto zmeny sa odrazili aj v oblasti inšpekcie bezpečnosti práce. Metódy a prax presadzovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa menili nielen pod vplyvom politických zmien, ale hlavne pod vplyvom nových poznatkov teórie a praxe v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V začiatkoch inšpektori bezpečnosti práce (v súčasnosti inšpektori práce) kontrolovali najmä technický stav strojov a zariadení, zisťovali nedostatky na kontrolovanom pracovisku. Inšpektorom bezpečnosti práce stačilo porovnávať zistený stav s požiadavkami bezpečnostných predpisov a technických noriem, ktoré boli v tom čase záväzné. Platilo, že ak je urobené všetko podľa predpisov, je to dostatočné pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Neuplatňovali sa všeobecné zásady prevencie ako posudzovanie rizík a pod. Jedna previerka, vykonávaná niekoľkými inšpektormi bezpečnosti práce obyčajne trvala niekoľko dní, pokiaľ vo firme boli skontrolované komplexne všetky stroje a pracoviská. Metódy výkonu dozoru dávali dôraz hlavne na negatívne aspekty, odhaľovanie nedostatkov a nehľadali sa príčiny ich vzniku a následne formy, ako týmto nedostatkom predchádzať.
Postupným vývojom, zmenami legislatívy a harmonizáciou slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie vyplývajúcej zo vstupu Slovenska do Európskej únie sa dospelo až k dnešnej podobe zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa tohto zákona je hlavným poslaním inšpekcie práce presadzovanie oprávnených záujmov zamestnancov pri práci a zároveň poskytovanie bezplatného poradenstva pre zamestnávateľov a zamestnancov formou informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať požiadavky predpisov.
Inšpekcia práce na Slovensku prešla od jej vzniku po súčasnosť mnohými podstatnými zmenami. Tieto zmeny vyplynuli najmä z rozširujúcich sa kompetencií, vyvolaných najmä potrebou zosúladenia slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Z pôvodného orgánu dozoru, uzatvoreného do seba, pasívne prijímajúceho zahraničné inšpekčné modely, sa postupne vyprofilovala súčasná inšpekcia práce, spôsobilá nielen poskytovať informácie, ale aj inšpekčné modely členským štátom Európskej únie. Zároveň rozvíjame aj spoluprácu s ďalšími orgánmi štátnej správy, s odborovými orgánmi, zástupcami zamestnávateľov a združeniami, nielen v rámci Slovenska, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Dosiahnutá súčasná odborná úroveň inšpekcie práce je porovnateľná s úrovňou inšpekčných orgánov najvyspelejších členských štátov Európskej únie. Technický pokrok, zmeny v legislatíve, nové formy dozornej činnosti nás nútia zintenzívniť proces permanentného odborného rastu zamestnancov inšpekcie práce na jednej strane, zároveň efektívnejšie využívať odborný potenciál k zvyšovaniu úrovne ochrany zamestnancov pri práci.