Na miestne príslušné inšpektoráty práce a Národný inšpektorát práce sú opakovane zasielané žiadosti o poskytnutie informácií, týkajúcich sa práv a povinností zamestnávateľa pri určení čerpania dovoleniek zamestnancom v čase opatrení prijatých Vládou SR v súvislosti so šírením choroby COVID-19. V tomto článku sa pokúsime zodpovedať Vaše najčastejšie otázky.

Čerpanie dovolenky v zmysle Zákonníka práce určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Plán dovoleniek predstavuje písomný rozpis plánovaných dovoleniek všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Na základe plánu dovoleniek je možné korigovať predpokladané prerušenia práce zamestnancov a zabezpečiť, aby ekonomická, resp. výrobná činnosť zamestnávateľa nebola obmedzená výpadkom pracovnej sily v určitom období. Taktiež sú v ňom zohľadnené oprávnené záujmy zamestnanca. Plán dovoleniek však nepredstavuje záväzný dokument, má len informačný či orientačný charakter, preto je možné plán dovoleniek operatívne v rámci kalendárneho roka meniť. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ konať samostatne.

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v roku. Ak pracovný pomer zamestnanca netrvá nepretržite počas celého kalendárneho roka, zamestnancovi vykonávajúcemu prácu aspoň 60 dní v roku vzniká nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Dovolenka v rozsahu najmenej osem týždňov v kalendárnom roku patrí pedagogickému zamestnancovi, odbornému zamestnancovi podľa osobitného predpisu, vysokoškolskému učiteľovi, výskumnému a umeleckému pracovníkovi verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy a zamestnancovi vykonávajúcemu výskumno-pedagogickú, vedeckú, výskumnú alebo vývojovú činnosť (bližšia úprava – § 103 ods. 3 Zákonníka práce).

Výhodnejšie môže nárok zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok upravovať kolektívna zmluva.

V súvislosti s okolnosťami viažucimi sa k vládou vyhlásenej mimoriadnej situácii je nutné upozorniť, že za výkon práce na účely vzniku nároku na dovolenku sa nepovažuje, okrem iného, doba dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (okrem dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá), doba nariadeného karanténneho opatrenia, doba osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny podľa osobitného predpisu či doba osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Bez súhlasu zamestnanca nie je prípustné nariadiť čerpanie dovolenky v predstihu kratšom ako 14 dní.

Zamestnávateľ môže pristúpiť aj k hromadnému čerpaniu dovolenky. Ide o inštitút nariadeného čerpania dovolenky pre vybranú skupinu zamestnancov, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadnému čerpaniu dovolenky musí predchádzať dohoda zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.

Hromadné čerpanie dovolenky môže byť určené v maximálnom rozsahu dva týždne. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, Zákonník práce pripúšťa možnosť hromadného čerpania dovolenky aj v rozsahu troch týždňov, avšak túto dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť svojim zamestnancom minimálne šesť mesiacov vopred.

Zákonník práce ustanovuje aj výnimočný prípad, kedy zamestnanec má plné právo sám disponovať svojou dovolenkou. Týka sa situácie nevyčerpanej dovolenky za kalendárny rok, ktorej čerpanie zamestnávateľ neurčil zamestnancovi ani do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby si ju zamestnanec vyčerpal do konca toho nasledujúceho roka. Zamestnanec má právo si po tomto dátume sám určiť čerpanie dovolenky, ak túto skutočnosť zamestnávateľovi písomne oznámi najmenej 30 dní vopred. Lehotu 30 dní je možné so súhlasom zamestnávateľa skrátiť.