Preskočiť na obsah

Úrad verejného zdravotníctva SR nariadil dňa 09.03.2020 v súvislosti s nepriaznivým vývojom epidemiologickej situácie viaceré preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2. Fyzické osoby vracajúce sa na Slovensko z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórey tak od 10.03.2020 až do odvolania čaká domáca povinná karanténa po dobu 14 dní, vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v domácnosti.

V prípade nariadenej karantény zamestnanca ospravedlní zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce jeho neprítomnosť v práci počas trvania karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V  zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní s tým, že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania uvedenej prekážky v práci  upravujú predpisy sociálneho zabezpečenia. V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa  počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.

Ako jedno z preventívnych opatrení v súvislosti s rizikom šírenia ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 sa môže zamestnávateľ so zamestnancom, ktorý spadá do kategórie tzv. rizikových, dohodnúť na tzv. home office. Zamestnávateľ však nemá právo zamestnancovi nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu.

Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:

–  práca z domu sa dá vykonávať iba po predošlej dohode alebo so súhlasom zamestnanca;

–  druh práce musí byť vhodný na jej výkon formou práce z domu.

Práca z domu je za takýchto okolností možná iba po dohode so zamestnancom, môže teda nastať situácia, že zamestnanec odmietne pracovať z domu, resp. práca z domu v určitých profesiách nepripadá do úvahy. Je na zvážení zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku. Táto možnosť sa však dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku. V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj  vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu),  pričom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR, resp. odporúčaniami MZ SR, MZVaEZ SR, ÚVZ, ktoré zverejňujú na svojich stránkach.

Ak po vyhodnotení rizík zamestnávateľ prijme príslušné opatrenia – napr. neumožní takémuto zamestnancovi výkon práce na pracovisku, Zákonník práce umožňuje túto situáciu posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa – § 142 Zákonníka práce odsek 3: Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

V situácii, ak zamestnanec ostane doma z dôvodu, že škola, ktorú navštevuje jeho dieťa, bola na základe rozhodnutia príslušných orgánov uzatvorená pre podozrenie na ochorenie jedného zo žiakov, táto situácia môže byť považovaná za prekážku v práci na strane zamestnanca, avšak bez náhrady mzdy.

Podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. § 39 ods. 1 písm. b) si môže tento zamestnanec uplatniť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne nárok na ošetrovné –   v prípade starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak škola, ktorú dieťa navštevuje, bola rozhodnutím príslušných orgánov uzavretá alebo v nej bolo nariadené karanténne opatrenie.

Podľa § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako vymenúva Zákonník práce v odseku 2 (prekážky v práci na strane zamestnanca), a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ sa teda môže so zamestnancom dohodnúť na tzv. neplatenom voľne, resp. s ním dohodnúť, že za čas trvania „dobrovoľnej karantény“ mu poskytne náhradu mzdy.

Ďalšou z možností je dohoda so zamestnancom, aby počas určitej doby (pokým nebude mať potvrdené negatívne výsledky laboratórnych testov) zamestnanec  čerpal dovolenku. Zamestnávateľ síce má možnosť nariadiť zamestnancovi dovolenku, avšak je potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca a musí sa tak uskutočniť 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené len so súhlasom zamestnanca.