V rámci núdzového stavu vyhláseného pre celé územie Slovenskej republiky bolo s účinnosťou od 24. októbra 2020 vyhlásené obmedzenie slobody pohybu osôb zákazom vychádzania (uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 678 zverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 290/2020 a uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 693 zverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 298/2020) s taxatívne vymenovanými výnimkami. Zákaz vychádzania je aktuálne vyhlásený na obdobie od 2. novembra 2020 do 8. novembra 2020. Súčasne so zákazom vychádzania bolo začaté bezplatné dobrovoľné celoplošné testovanie občanov SR na výskyt ochorenia COVID-19 antigénovými testami.

Podľa Vyhlášky ÚVZ SR č. 16/2020 sú zamestnávatelia v období od 2. novembra 2020 05:00 hod. do 9. novembra 2020 01:00 hod. z dôvodu ochrany života a zdravia povinní zakázať vstup zamestnancom, okrem zamestnancov spĺňajúcich výnimky, na pracoviská a do iných priestorov zamestnávateľa. Za účelom overenia, že sa na zamestnanca nevzťahuje zákaz vstupu, je zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca vstupujúceho na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje niektorú z výnimiek. Zamestnávateľ je oprávnený do dokladu nahliadnuť.

Ak sa zamestnanec zúčastní testovania na ochorenie COVID-19 počas pracovnej zmeny, jeho neprítomnosť v práci počas tohto testovania a cesty naň a späť je možné považovať za prekážku v práci v zmysle § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný túto neprítomnosť v práci ospravedlniť ako vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (odberné miesta sú považované za detašované pracovisko zdravotníckeho zariadenia, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť zdravotníckymi pracovníkmi). Zamestnávateľ je tak povinný poskytnúť zamestnancovi na toto vyšetrenie pracovné voľno s náhradou mzdy.

Ak sa zamestnanec na základe vlastného rozhodnutia testovania nezúčastní (a nespĺňa inú z výnimiek), je povinný vzhľadom na podmienky obmedzenia slobody pohybu osôb a podmienky účasti osôb na celoplošnom testovaní na ochorenie COVID-19 dodržať zákaz vychádzania, čo v praxi znamená, že sa nemôže dostaviť na svoje pracovisko.

Podľa Zákonníka práce sa táto situácia považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu, a to plnenie občianskej povinnosti v zmysle § 137 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas súvisiaci s výkonom tejto občianskej povinnosti a iných úkonov vo všeobecnom záujme. Ak z kolektívnej zmluvy alebo z dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom nevyplýva inak, zamestnancovi za túto prekážku v práci nepatrí náhrada mzdy.

O prekážke v práci je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, na základe čoho zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci. V opačnom prípade neprítomnosť zamestnanca v práci môže zamestnávateľ vyhodnotiť ako neospravedlnenú absenciu (so sankciami vo forme krátenia dovolenky a bez nároku na mzdu resp. náhradu mzdy). Ak sa zamestnávateľ rozhodne vyhodnotiť neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci ako porušenie pracovnej disciplíny, môže to mať pre zamestnanca dôsledky vo forme písomného  upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny až po možnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Keďže u zamestnanca nejde o karanténne opatrenie alebo izoláciu, ktoré mu boli uložené príslušným orgánom verejného zdravotníctva alebo zdravotníckym zariadením z dôvodu jeho potvrdeného ochorenia na COVID-19, nepatrí mu za tento čas ani tzv. pandemické nemocenské. Okrem toho platí, že v prípade, ak ide o pracovné voľno bez náhrady mzdy (§136 ods. 1 ZP), ide o zákonný dôvod na prerušenie poistenia, a to nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. V prípade zdravotného poistenia sa zamestnanec musí sám prihlásiť v príslušnej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ a doplatiť si poistné na zdravotné poistenie za čas trvania prekážky v práci.

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na iných možnostiach riešenia vzniknutej situácie, napríklad vo forme práce z domácnosti zamestnanca (tzv. home office), nariadenia dovolenky na žiadosť zamestnanca, čerpania náhradného voľna alebo môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec dodatočne odpracuje.

Národný inšpektorát práce odporúča počas týchto mimoriadnych okolností zamestnávateľom citlivo posudzovať každý jednotlivý prípad neprítomnosti zamestnanca v práci tak, aby výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov nebol v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a na škodu zamestnanca.