Preskočiť na obsah

Dňa 1. marca 2019 vstúpil do účinnosti nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon č. 54/2019 Z. z.), ktorý zrušil doterajší právny predpis upravujúci danú oblasť (zákon č. 307/2014 Z. z.) a podstatným spôsobom zmenil kompetencie inšpekcie práce v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aj keď nová legislatíva nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu, novonastavenými postupmi má snahu zaistiť prehĺbenie, rozšírenie a zefektívnenie ochrany poskytovanej oznamovateľom protispoločenskej činnosti.

Najvýznamnejšou zmenou je prenos kompetencií z orgánov inšpekcie práce na nový Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany, poskytovať odmenu oznamovateľovi, či predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti.

Hoci doterajšie princípy ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti zostali zachované, v samotnom procese sa novým zákonom prístup osôb k ochrane uľahčil. Ak zákon č. 307/2014 Z. z. priznával ochranu oznamovateľom len v prípade, že oznámené skutočnosti významnou mierou prispeli k objasneniu nekalej praktiky, pri priznávaní ochrany podľa novej legislatívy už miera prispenia nie je posudzovaná. Taktiež rozšírenie definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb a zníženie hornej hranice pokuty u oznámených správnych deliktov z 50 000 eur na 30 000 eur rozširuje okruh osôb, ktorým môže byť ochrana poskytnutá.

Aj nový zákon, podobne ako jeho predchodca, ustanovuje poskytovanie ochrany podávateľom oznámenia nekalej praktiky dovnútra zamestnávateľa, ako aj podávateľom kvalifikovaného oznámenia prokurátorovi alebo príslušnému správnemu orgánu. V oboch prípadoch zákonnú ochranu bude zabezpečovať nový úrad na ochranu oznamovateľov.

V prvom prípade je možné poskytnúť ochranu pozastavením účinnosti negatívneho pracovnoprávneho úkonu, ktorý voči oznamovateľovi urobil zamestnávateľ ako odvetný akt za oznámenú nekalú praktiku. Oznamovateľ má po novom 15 dní na to, aby požiadal novovytvorený úrad o pozastavenie účinnosti takéhoto pracovnoprávneho úkonu. Pozastavenie účinnosti sa novou právnou úpravou predĺžilo na 30 dní. Počas tejto lehoty môže oznamovateľ podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. O pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu môže teraz požiadať už aj osoba zodpovedná u zamestnávateľa za úkony v rámci vnútorného systému preverovania oznámení, či osoba, ktorá zverejnila skutočnosti o protispoločenskej činnosti. Túto osobu chráni zákon v prípade, ak zverejnenie bolo odôvodnené oprávnenou domnienkou, že urobenie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu alebo by mohlo viesť k postihu oznamujúcej osoby.

V prípade podania kvalifikovaného oznámenia závažnej protispoločenskej činnosti, teda oznámenia trestného činu prokurátorovi či správneho deliktu príslušnému orgánu, môže zamestnávateľ urobiť pracovnoprávny úkon voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu, inak je neplatný. V rámci schvaľovania tohto právneho úkonu rozhodujúcu úlohu aj naďalej zohráva zamestnávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a kvalifikovaným oznámením nejestvuje príčinná súvislosť.

Významnou zmenou prešla aj dĺžka poskytovanej ochrany. Kým doposiaľ ochrana zanikala skončením trestného konania či konania o správnom delikte, po novom zanikne uplynutím troch rokov od skončenia týchto konaní. Predĺžením ochrany oproti doterajšiemu právnemu stavu sa od 1. marca významnou mierou zvyšuje a posilňuje zákonná ochrana oznamovateľa.

Zákon o ochrane oznamovateľov zaviedol novinky aj vo vzťahu k vnútornému systému preverovania oznámení. Povinnosť mať zavedený vnútorný systém sa od 1. marca vzťahuje na zamestnávateľov s najmenej 50-timi zamestnancami a na orgány verejnej moci s najmenej piatimi zamestnancami, čím sa zohľadnili najmä malé obce. Zákon sprísňuje pravidlá pre kompetentnosť zodpovednej osoby plniacej úlohy zamestnávateľa v oblasti vnútorného systému tým, že zodpovedná osoba po novom musí mať odborné predpoklady na plnenie týchto úloh, za ktorých nadobudnutie a udržanie zodpovedá zamestnávateľ. Na druhej strane, zodpovedná osoba môže plniť u zamestnávateľa aj iné úlohy, tie však nesmú viesť ku konfliktu záujmov. Zamestnávateľ ju nesmie za výkon jej úloh postihovať a musí jej umožniť nezávislé plnenie úloh vrátane poskytnutia dostatočných prostriedkov a súčinnosti.

Aj keď zákon preniesol kompetencie z inšpektorátov práce na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, inšpektorátom práce určil postavenie akejsi predĺženej ruky úradu pri zaisťovaní ochrany oznamovateľom. Úrad totiž pri zisťovaní skutočností dôležitých na poskytnutie ochrany môže požiadať o súčinnosť inšpektorát práce, ktorý má pri poskytovaní súčinnosti oprávnenia ako pri výkone inšpekcie práce.

V súvislosti s účinnosťou nového zákona je potrebné upozorniť na jeho prechodné ustanovenia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v zorientovaní sa v aktuálnych kompetenciách orgánov. Úlohy úradu od 1. marca 2019 až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynie šesť mesiacov od zvolenia prvého predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, plnia inšpektoráty práce, ktoré zaisťovali ochranu oznamovateľom protispoločenskej činnosti aj doposiaľ.

Zamestnávateľ so zavedeným vnútorným systémom vybavovania podnetov podľa doterajšej legislatívy je povinný ho zosúladiť s novým zákonom do 30. septembra 2019