S veľkonočnými, ako aj májovými sviatkami sa spája množstvo otázok zo strany zamestnávateľov aj zamestnancov, ako odmeňovať ľudí počas týchto sviatočných dní, najmä teraz, keď túto problematiku ovplyvňuje pretrvávajúca situácia súvisiaca s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Na čo majú zamestnanci nárok vyplýva najmä z toho, či počas sviatku pracujú alebo nepracujú a z akého dôvodu.

Sviatok je zo zákona dňom pracovného pokoja. Prácu vo sviatok môže zamestnávateľ nariadiť len výnimočne, a to na činnosti a za podmienok ustanovených v § 94 Zákonníka práce.

Ak zamestnanec vo sviatok pracuje, pretože to je jeho bežný pracovný deň a na tento deň mu zamestnávateľ určil v súlade so Zákonníkom práce zmenu, patrí mu v zmysle § 122 ods. 1 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodne, že za prácu vo sviatok bude čerpať náhradné voľno, mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mu bude patriť náhrada mzdy v sume 100 % jeho priemerného zárobku. Výnimkou je vedúci zamestnanec, u ktorého sa môže v pracovnej zmluve dohodnúť mzda už aj s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Ak mal zamestnanec pôvodne naplánovanú na deň sviatku pracovnú zmenu a nariadený výkon práce (v čase plánovania zmeny ešte nebola zamestnávateľovi známa prekážka v práci na jeho strane), ale nepracuje z dôvodu existencie prekážky v práci na strane zamestnávateľa v súvislosti s pandémiou (t. j. zamestnávateľ mu nemôže prideliť prácu), zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy (novela Zákonníka práce účinná od 4. 4. 2020). Ak však zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak bola zamestnávateľovi vopred známa prekážka v práci na jeho strane, ktorá by mu bránila v možnosti prideliť zamestnancovi na deň sviatku prácu, a z uvedeného dôvodu neurčil zamestnancovi na tento deň pracovnú zmenu a nenariadil výkon práce, zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume 100 % jeho priemerného zárobku. V tomto prípade zamestnanec vo sviatok nepracuje nie z dôvodu, že nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ale z dôvodu, že práca mu odpadla z dôvodu sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň.

Uvedené vyplýva z ustanovenia § 122 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok (teda deň pracovného pokoja) pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume 100 % jeho priemerného zárobku. U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa tento deň sviatku považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, patrí náhrada mzdy v sume 100% jeho priemerného zárobku.