Inšpekcia práce si posvieti na dodržiavanie povinností pri zamestnávaní zamestnancov počas sezónnych prác.

Letná sezóna so sebou tradične prináša zvýšené využívanie zamestnávania fyzických osôb pri vykonávaní prác, ktoré sú charakteristické pre toto obdobie. Kúpaliská, predaj zmrzliny, letné terasy ale aj zber poľnohospodárskych plodín, tu všade vzniká v letných mesiacoch zvýšený dopyt po pracovnej sile.

V minulom roku v čase od začiatku júna do konca septembra inšpekcia práce odhalila 1051 prípadov porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Mnoho z týchto prípadov bolo zistených v situácii, keď mladí ľudia pristúpili na výkon práce na skúšku pred podpísaním pracovnej zmluvy alebo dohody. “Práca na skúšku neexistuje, nedajte sa nachytať! Okrem problémov s nelegálnou prácou sa nedočkáte ani odmeny,“ varuje Ing. Jana Mochňacká, vedúca oddelenia pracovnoprávnych vzťahov z odboru inšpekcie práce na Národnom inšpektoráte práce.

V rovnakom období roka 2018 bolo navyše identifikovaných 269 porušení povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom zamestnaným na dohodu. Inšpektoráty práce budú preto aj tento rok venovať zvýšenú pozornosť kontrole dodržiavania zákonných povinností zamestnávateľov pri zamestnávaní na sezónne práce.

„Národný inšpektorát práce v súvislosti so sezónnymi prácami upozorňuje najmä mladistvých zamestnancov a študentov, ktorí vstupujú na trh práce po prvýkrát, aby si riadne prečítali obsah podpisovanej pracovnej zmluvy či dohody a vo vlastnom záujme sa oboznámili zo základnými právami a povinnosťami, ktoré im z uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu vyplývajú,“ uvádza ďalej Jana Mochňacká. „Nezabudnite, že zamestnávateľ je povinný jedno vyhotovenie písomnosti vydať zamestnancovi. Vykonávanie práce bez písomne uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu je závažným porušením zákazu nelegálnej práce a sťažuje zamestnancovi možnosť domôcť sa svojich prípadných neuspokojených nárokov z takéhoto nelegálneho pracovného vzťahu.“

Zákonník práce pre sezónne zamestnávanie upravuje viacero druhov pracovnoprávnych vzťahov.

Základným pracovným vzťahom, ktorý zabezpečuje zamestnancom najvyšší stupeň ochrany, je uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú. Ak ide o práce závislé od striedania ročných období, ktoré nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku, zákon neobmedzuje opätovné dohodnutie takéhoto pracovného pomeru maximálne dvomi opakovaniami. Zákonný dôvod na opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú (t. j. na vykonávanie sezónnych prác) musí byť uvedený v pracovnej zmluve.

Veľmi častou formou pracovnoprávneho vzťahu sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. Ich využívanie umožňuje Zákonník práce len výnimočne a rozdiel medzi nimi je v tom, na aký účel chce zamestnávateľ dohodu uzatvoriť.

Ak ide o úlohu vymedzenú výsledkom, Národný inšpektorát práce odporúča uzavretie dohody o vykonaní práce. Maximálny rozsah práce vykonávanej na túto dohodu je zákonom stanovený na 350 hodín v kalendárnom roku.

Dohoda o pracovnej činnosti je určená na príležitostnú činnosť, ktorej rozsah neprekročí 10 hodín týždenne.

Najviac otázok zo strany zamestnávateľov ale aj zamestnancov eviduje Národný inšpektorát práce v súvislosti so zamestnávaním na dohody o brigádnickej práci študentov. Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou – zamestnancom, ktorý má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorý nedovŕšil 26 rokov veku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v priemere najviac 20 hodín týždenne. Súčasťou dohody je potvrdenie štatútu žiaka/študenta. Ak sa uzatvára dohoda počas letných prázdnin, doloženie písomného potvrdenia zákon v niektorých prípadoch nevyžaduje. „Výnimkou pre doloženie písomného potvrdenia štatútu žiaka či študenta k uzatváranej dohode je obdobie od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka,“ zdôrazňuje Jana Mochňacká.

V tejto súvislosti Národný inšpektorát práce upozorňuje, že zamestnávateľ nesmie zamestnávať fyzickú osobu, ktorá neskočila povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku jej plnenia absolvoval desať rokov vzdelávania alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

Zákonník práce u všetkých typov dohôd garantuje zamestnancovi nárok na prestávku v práci na odpočinok a jedenie, na nepretržitý denný odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín a u mladistvých zamestnancov v trvaní 14 hodín či na nepretržitý týždenný odpočinok v trvaní dvoch po sebe nasledujúcich dní. Oproti minulosti je postavenie „dohodára“ silnejšie v tom, že odmena za prácu vykonanú na základe dohody nesmie byť nižšia ako zákonom stanovená minimálna mzda a v prípade vykonávania práce v sobotu, v nedeľu, v noci, či vykonávania rizikových činností zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie mu patria príplatky rovnako ako zamestnancovi v pracovnom pomere. Pri vykonávaní práce vo sviatok má zamestnanec na dohodu zákonný nárok na príplatok vo výške hodinovej minimálnej mzdy. Povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa na zamestnanca na dohodu vzťahujú v rovnakom rozsahu ako na zamestnanca v pracovnom pomere. „Nepodceňujte riziko úrazu, každý sa chce vrátiť domov k rodine živý a zdravý. Zamestnávateľ je povinný dohodára oboznámiť s predpismi v oblasti BOZP, pracovnými postupmi, pravidlami bezpečného správania sa na pracovisku a poskytnúť mu potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na základe hodnotenia rizík,“ uviedol k tomu Ing. Michal Horňak, vedúci oddelenia BOZP odboru inšpekcie práce Národného inšpektorátu práce. Zároveň zdôraznil, že oboznámenie by nemalo byť formálne, ale má poskytnúť zamestnancovi všetky nevyhnutné informácie pre bezpečný výkon práce. „V súvislosti s bezpečným výkonom práce je potrebné v letných mesiacoch venovať zvýšenú pozornosť záťaži teplom. Na tento účel má zamestnávateľ zamestnancovi zabezpečiť aj pitný režim a nastaviť prestávky v práci tak, aby nedošlo k prehriatiu organizmu.“