Vláda Slovenskej republiky dňa 15. marca 2020 vyhlásila s účinnosťou od nasledujúceho dňa núdzový stav u štátnych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý bol od 19. marca 2020 rozšírený aj na súkromný sektor poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Od 28. marca 2020 vyhlásila vláda SR núdzový stav aj pre oblasť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách.
Vyhlásenie núdzového stavu a práva a povinnosti vyplývajúce z tohto stavu upravuje Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tento zákon ustanovuje, že v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť niektoré, taxatívne vymenované, základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
V zmysle uvedeného zákona a v súlade s uzneseniami vlády SR č. 114, 115 a 169 z roku 2020 bola uložená pracovná povinnosť zamestnancom na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorými sú centrá pre deti a rodiny. Zároveň bol vydaný zákaz uplatňovania práva na štrajk osobám s uloženou pracovnou povinnosťou.
Obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu, sa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sa na účely tohto zákona považuje za krízovú situáciu mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej „krízová situácia“).
V zmysle § 22 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii pracovnú povinnosť v období krízovej situácie nemožno uložiť (okrem iných fyzických osôb):
- zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
- fyzickej osobe mladšej ako 18 rokov veku a staršej, ako je stanovený dôchodkový vek,
- tehotnej žene, matke do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacej žene a žene do konca tretieho mesiaca po pôrode, ak sa dieťa narodilo mŕtve, zomrelo alebo žena sa oň nestará,
- fyzickej osobe, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku,
- fyzickej osobe, ktorá sa trvalo stará o dieťa staršie ako 15 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,
- fyzickej osobe, ktorá sa celodenne a riadne stará o fyzickú osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo je staršia ako 70 rokov veku a nemôže zabezpečiť starostlivosť o túto osobu jej umiestnením do zariadenia sociálnych služieb, alebo fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
Fyzická osoba však môže prevziať pracovnú povinnosť dobrovoľne s výnimkou zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, občana s ťažkým zdravotným postihnutím, tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacej ženy, ženy do konca tretieho mesiaca po pôrode, ak sa dieťa narodilo mŕtve, zomrelo alebo žena sa oň nestará a fyzickej osoby mladšej ako 18 rokov veku.
Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, a to zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného/služobného času a ustanovení o dovolenke.
Na záver podotýkame, že aj počas vyhláseného núdzového stavu ostávajú naďalej v platnosti ostatné ustanovenia Zákonníka práce či zákona o štátnej službe.