Čas vianočných sviatkov prináša viacero otázok týkajúcich sa pravidiel súbehu čerpania dovolenky a sviatku najmä v prevádzkach s nepretržitým pracovným režimom.
Podľa Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky spravidla nesmie byť určené na viac ako dva týždne.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Pre hromadné čerpanie dovolenky v dlhšej výmere ako dva týždne zákon ustanovuje osobitné pravidlá.
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 116 ods. 1 Zákonníka práce).
Ako však upravuje zákon situáciu, ak do obdobia dovolenky pripadne sviatok?
Zákonník práce ustanovuje, že ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky (§ 112 ods. 3). V zmysle uvedeného má teda sviatok prednosť pred dovolenkou.
Obvyklý pracovný deň je deň, v ktorý by inak zamestnanec, ak by nebol na dovolenke, podľa rozvrhu pracovných zmien pracoval. Obvyklým pracovným dňom môže byť v závislosti od organizácie pracovného času zamestnanca aj sobota a nedeľa.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok (spravidla zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou alebo mzdou podľa dosiahnutého výkonu). U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, bude za neodpracovaný deň sviatku poskytnutá náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 3 Zákonníka práce).
Uvedený prístup sa uplatňuje aj v prevádzkach s nepretržitým pracovným režimom.
Ak teda zamestnávateľ, vrátane zamestnávateľa s nepretržitým pracovným režimom, v zmysle uvedeného nenariadi zamestnancovi na deň sviatku prácu, hoci zamestnanec by inak podľa rozvrhu pracovných zmien v tento deň sviatku pracoval, ide o postup zamestnávateľa podľa § 94 Zákonníka práce, podľa ktorého prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Deň sviatkuje totiž zo zákona dňom pracovného pokoja.
Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi čerpanie dovolenky na časové obdobie, počas ktorého pripadne deň sviatku na deň, ktorý je inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, tento deň sviatku sa nezapočítava do dovolenky. Zamestnanec v tento deň nepracuje preto, že je sviatok. Pri odmeňovaní zamestnanca za tento deň postupuje zamestnávateľ podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce.
U zamestnanca, ktorý podľa rozvrhu pracovných zmien nemal na tento deň sviatku rozvrhnutú pracovnú zmenu, ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, za ktorý mu náhrada mzdy ani mzda nepatrí.