Na Národný inšpektorát práce sa obracajú zamestnávatelia aj zamestnanci s otázkami týkajúcimi sa posudzovania povinnosti zamestnanca používať k výkonu práce predpísaný pracovný odev vo vzťahu k problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj k započítavaniu časového úseku potrebného na prezlečenie sa do pracovného času zamestnanca.

Národný inšpektorát práce k danej problematike uvádza:

Podľa ustanovenia § 81 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zamestnanec je povinný pripraviť sa na prácu tak, aby na začiatku pracovného času mohol začať pracovať. Prítomnosť na pracovisku je teda zároveň spojená s pripravenosťou na výkon práce. Príprava na výkon práce spočíva napr. v osobnej očiste, prezlečení, príprave pracovných pomôcok a pod. Ide teda o úkony, ktorých vykonanie zamestnávateľ oprávnene vyžaduje od zamestnanca pred začatím výkonu činnosti. Zamestnanec musí byť pripravený vykonávať prácu, pretože Zákonník práce stanovuje nielen, že zamestnanec má byť na pracovisku na začiatku pracovného času, ale má využívať pracovný čas na prácu, čím sa myslí celý pracovný čas.

Zamestnávateľ však môže upraviť vo svojom internom predpise splnenie podmienky prítomnosti na pracovisku, napr. môže stanoviť najskorší a najneskorší vstup do objektu zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže akceptovať aj to, že prítomnosť na pracovisku a pripravenosť na výkon práce bude viazať len zaznamenaním dochádzky elektronickým zariadením na vstupe do objektu zamestnávateľa, pričom presun zo vstupu do objektu zamestnávateľa na konkrétne miesto výkonu práce, napr. kancelária, dielňa bude považovať za súčasť pracovného času. Rovnako tak môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času – § 90 ods. 10 Zákonníka práce. Nad tento zákonný rámec tak môže zamestnávateľ urobiť aj vo vzťahu času potrebného pred začatím práce, nielen po jej skončení, pričom takýto postup zamestnávateľa možno považovať za ústretový krok voči svojim zamestnancom.

Pre úplnosť uvádzame, že pokiaľ ide o náhradu škody z titulu vzniku pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, v danom prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 220 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení sa považujú za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (vymedzenie tohto pojmu je viazané k  pracovnoprávnej zodpovednosti za pracovný úraz). K takýmto úkonom sa radí aj prezlečenie, osobná očista, príprava pracovných pomôcok a pod. Ak dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca napr. pri očiste alebo prezliekaní, ktoré je odôvodnené povahou práce (musí byť splnená podmienka potrebnosti), a to aj mimo rámca pracovného času zamestnanca (na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny), budú sa tieto úkony považovať za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Na záver je potrebné uviesť, že aj keď sa prezliekanie považuje (v odôvodnených prípadoch) na účely zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, samotné prezliekanie v zmysle Zákonníka práce nespadá do rámca pracovného času.