Parlament schválil na svojom rokovaní dňa 2. apríla 2020 novelu Zákonníka práce a ďalších predpisov, ktorá vyšla v zbierke zákonov pod číslom 66/2020 Z. z. ako súbor opatrení, ktoré by mali pomôcť firmám udržať zamestnanosť a zamestnancom, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám, pomocou zmien v Zákonníku práce a pomocou novozavedeného systému dávok a podpôr zabezpečiť príjem. Tieto zmeny budú platiť nielen v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ale ešte aj počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.

Zmeny v Zákonníku práce

Novela upravila Zákonník práce tak, aby mal zamestnávateľ flexibilnejšiu možnosť reagovať na súčasné dynamické zmeny. Zmeny sa týkajú organizácie práce a s cieľom ochrany zamestnancov ustanovujú niektoré úpravy v oblasti pracovného času (pokiaľ ide o organizáciu pracovného času), dovolenky (pokiaľ ide o určenie jej čerpania) a prekážok v práci (pokiaľ ide o náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa a pokiaľ ide o ochranu zamestnancov, ktorí mali prekážku v práci na svojej strane).

S účinnosťou od 4. apríla 2020, kedy bola novela Zákonníka práce vyhlásená, zamestnávateľ získal právo nariadiť zamestnancovi prácu z domácnosti zamestnanca (tzv. home office) za predpokladu, že práca vykonávaná zamestnancom to umožňuje, práca na bežnom pracovisku zamestnanca nie je nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu šírenia prenosnej choroby. Zamestnávateľ môže nariadiť home office, aj keď to zamestnanec odmieta.

Avšak naďalej ostáva zachovaná povinnosť dohodnúť sa so zamestnancom na vykonávaní domáckej práce, ktorá má trvalý charakter.

Novela Zákonníka práce zaviedla aj právo zamestnanca vykonávať prácu zo svojej domácnosti, ak na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú takúto prácu z domácnosti vykonávať.

Novela Zákonníka práce zmenila možnosti zamestnávateľa týkajúce sa oznamovania pracovných zmien zamestnancom vopred. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej dva dni vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Zamestnávateľ má možnosť dohodnúť sa so zamestnancom aj na kratšej dobe oznamovania rozvrhnutia pracovného času.

Vo všeobecnosti platí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ (podľa § 111 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred). Novela Zákonníka práce túto lehotu skrátila počas trvania mimoriadnej situácie na sedem dní. Pri nevyčerpanej dovolenke za predchádzajúci rok, ktorú si zamestnanec prenáša, môže zamestnávateľ oznámiť jej čerpanie minimálne dva dni vopred.

V nadväznosti na nové možnosti zamestnávateľa novela Zákonníka práce zaviedla zvýšenú ochranu zamestnancov v čase hrozby koronavírusu tým, že zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci pre dôležitú osobnú prekážku v práci, ktorou je karanténa alebo izolácia. Zamestnancovi za tento čas nepatrí náhrada mzdy. Zamestnancovi bude patriť v zmysle novely zákona o sociálnom poistení tzv. karanténne nemocenské.

Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec je tým pádom chránený pred výpoveďou. To platí rovnako aj pokiaľ ide o návrat zamestnanca do zamestnania.

Novela Zákonníka práce tiež ustanovuje, že zatvorenie prevádzky zamestnávateľa z dôvodu rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, znamená prekážku v práci na strane zamestnávateľa. V takomto prípade patrí zamestnancovi, ktorý nemôže vykonávať z týchto dôvodov prácu, náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení

Zákon č. 66/2020 Z. z. zmenil aj iné zákony, napríklad v zákone o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. sa upravilo predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac tým poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu.

Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu a nepredvídateľný vývoj na trhu práce v dôsledku šírenia ochorenia Covid-19 zákon splnomocnil vládu Slovenskej republiky v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia Covid-19 a v období dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti.

Zmeny v zákone o službách zamestnanosti

Novelizoval sa aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa ustanovilo, aby na účel poskytnutia príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) (projekty na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončení) splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 (napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod.) preukazoval žiadateľ čestným vyhlásením. Súčasne sa v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) upravila výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahli dopady súčasnej pandemickej krízy.

Bližšie informácie o novelách zákona o sociálnom poistení a zákona o službách zamestnanosti poskytne Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zmeny v zákone o BOZP

Ďalším zo zákonov, ktorý sa zmenil, je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom novely je odbremeniť zamestnávateľov a podnikateľov v čase krízovej situácie od plnenia niektorých povinností vyplývajúcich im z tohto zákona a upraviť spočívanie niektorých lehôt vo vzťahu k plneniu povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Bližšie informácie k tejto problematike sú uverejnené na našej webovej stránke v samostatnom odbornom článku Čo priniesla novela zákona o BOZP súvisiaca s mimoriadnym stavom.

Zmeny v zákone o sociálnych službách

Ako posledný sa novelizoval zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 sa umožňuje vláde Slovenskej republiky v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu nariadením osobitne ustanoviť výšku, podmienky poskytovania, vyplácania, čerpania, vrátenia a zúčtovania finančného príspevku poskytovaného obciam, poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcami a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zároveň sa dočasne nebudú používať ustanovenia uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením vlády Slovenskej republiky.