Od 1. januára 2015 vstúpil do účinnosti zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu, štátnozamestnaneckom pomere a služobnom pomere v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Zákon upravuje tiež povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy.
Zo zákona vyplynuli pre zamestnávateľov nové povinnosti, nad dodržiavaním ktorých vykonávajú dozor inšpektoráty práce.
Podľa zákona je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (ďalej len „zodpovedná osoba“), ktorá plní úlohy zamestnávateľa uvedené nižšie. Na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba, ktorú určil orgán verejnej moci, plní tieto úlohy aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak tieto právnické osoby zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov. Orgán verejnej moci môže určiť, že bude plniť tieto úlohy plniť aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa. V obci a vo vyššom územnom celku plní úlohy zodpovednej osoby hlavný kontrolór.
Zamestnávateľ definovaný v predchádzajúcom odseku (ďalej len „zamestnávateľ“) je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia. Pre účely zákona je podnetom oznámenie (t. j. uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa) vrátane anonymného oznámenia a neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
Lehotu na preverenie podnetu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia.
Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne.
Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet. Zamestnávateľ je povinný oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu.
Zamestnávateľ je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o podávaní podnetov, o preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov, o zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet, o evidovaní podnetov, o oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia a o spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.
Zamestnávateľ je ďalej povinný po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu dátum doručenia podnetu, meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet (ak ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že ide o anonymný podnet), predmet podnetu, výsledok preverenia podnetu a dátum skončenia preverenia podnetu.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť plnenie vyššie uvedených povinností do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona.
Zákon naviac rozšíril kompetencie inšpekcie práce o oblasť ochrany zamestnancov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti.
Každý zamestnávateľ môže podľa zákona urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.
Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Právny úkon, na ktorý neudelil súhlas inšpektorát práce, je neplatný.
Taktiež, ak sa osoba, ktorá podala podnet v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov, domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.
Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu. Inšpektorát práce vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti a doručí ho zamestnávateľovi a osobe, ktorá podala podnet.
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu trvá 14 dní a začína plynúť nasledujúcim dňom od doručenia potvrdenia osobe, ktorá podala podnet. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.
Osoba, ktorá podala podnet, má možnosť počas tejto 14-dňovej lehoty podať návrh na súd na nariadenie predbežného opatrenia. Doručením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa vzťahuje aj na:
- osobu, ktorá podala podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý nie je zamestnávateľom definovaným v úvode článku,
- osobu, ktorá podala podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý je zamestnávateľom definovaným v úvode článku, a nemá vnútorný systém vybavovania podnetov,
- oznamovateľa, ktorému zanikla ochrana skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte, a to až do skončenia alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu,
- oznamovateľa, ktorému bolo doručené písomné oznámenie o tom, že je oznamovateľom, a to až do zániku pracovnoprávneho vzťahu.