Pracoviskom sa na účely nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (ďalej nariadenie vlády) rozumie miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce. Podrobné pozitívne a negatívne vymedzenie pojmu pracoviska (čo sa považuje za pracovisko a čo nie), ako aj povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa vytvorenia bezpečného pracoviska sú uvedené v nariadení vlády. Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje napríklad na priestory v ktorých (respektíve v ich častiach) sú vykonávané stavebné, maliarske práce. Na externých fasádach nemocnice a na niektorých určených miestach pokračujú práce. Tieto miesta a fasáda sú staveniskami, zvyšné časti nemocnice, na ktorých sa nevykonávajú stavebné práce, nepatria do staveniska.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, a to najmä vo vzťahu na:

  • účel jeho používania

V prípade, že sa na pracovisku vyskytujú horľavé látky alebo prachy, je potrebné klasifikovať zóny nebezpečenstva výbuchu.

Účinnosť vetrania by mala byť určená už v projekte stavby. Dôležité je, aby pri vetraní nevznikli tzv. hluché miesta. Sú to také, kde nedochádza k výmene vzduchu. Najhorším prípadom je, keď sa do tohto nevetreného miesta umiestni nejaké zariadenie, ktoré produkuje chemické faktory. Zlým príkladom je napríklad umiestnenie kotla do tohto priestoru. Pri nedokonalom spaľovaní vzniká toxický oxid uhoľnatý.

Teplotu na pracovisku

Na pracoviskách, kde zamestnanci vykonávajú dlhodobú prácu a nie je možné zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky, musí zamestnávateľ zabezpečiť aspoň prípustné podmienky, s výnimkou pracoviska vyžadujúceho osobitné tepelné podmienky alebo pracoviska, na ktorom nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne chladných a mimoriadne teplých dní.

V čase zvýšenej záťaže teplom počas mimoriadne teplých dní letného obdobia musí zamestnávateľ zabezpečiť opatrenia, zohľadňujúce špecifické podmienky jednotlivých  pracovísk. Zamestnávateľ musí mať na pamäti, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, prípadne  k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca v práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj bezpečnosť práce. Zamestnávateľ môže realizovať niektoré z technických opatrení, ktoré zabránia prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná prevádzkových a administratívnych priestorov použitím žalúzií alebo roliet, zabezpečenie klimatizácie, príp. zvýšenie cirkulácie vzduchu vetraním alebo ventilátormi.

Vhodným organizačným opatrením môže byť úprava pracovného času, napr. posunutím začiatku pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie prestávky v práci, príp. skrátenie pracovnej doby.

Dohľad nad dodržiavaním vhodných podmienok na pracoviskách z pohľadu vhodnej teploty je v kompetencii orgánu na ochranu zdravia a na pracoviskách tieto podmienky kontrolujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Denné a umelé osvetlenia

Podrobnosti o požiadavkách na osvetlenie pri práci ustanovuje vyhláška MZ SR č. 541/2007 Z. z., podľa § 62 písm. q zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. V prílohách tejto vyhlášky sú bližšie uvedené požiadavky na denné osvetlenie pracoviska, požiadavky na umelé osvetlenie pracoviska a požiadavky na združené osvetlenie pracoviska.

Úrad verejného zdravotníctva môžete navštíviť tu.

Už pri projektovaní stavieb, v prípade že v nej budú umiestnené stroje, je potrebné zvážiť aký druh osvetlenia sa použije. Je to z dôvodu zabránenia stroboskopickému javu, teda očnému klamu kedy si obsluha stroja môže spôsobiť pracovný úraz domnievajúc sa, že časti stroja sa nepohybujú. Projektanti by mali pri návrhu rozmiestnenia svietidiel myslieť na to, že na nich bude pri prevádzkovaní potrebné vymieňať žiarovky, prípadne vykonávať údržbu. Preto by mal byť k svietidlám bezpečný prístup.

Požiadavky na podlahy, steny, stropy miestností a strechy

V niektorých prípadoch sú špeciálne požiadavky na vyhotovenie podláh a stropov. Napríklad v prašnom prostredí je potrebné aby boli ľahko umývateľné, bez zbytočných štrbín a výklenkov do ktorých sa môže usádzať prach. Tento prach môže po rozvírení spôsobiť vznik výbušnej atmosféry, poškodzovať po vdýchnutí zdravie zamestnancov a pod.

Okná a strešné okná

Už pri projektovaní okien a strešných okien by mali projektanti myslieť na to, že okná bude v priebehu prevádzky potrebné čistiť. Dodatočné opatrenia sú často len náhradným riešením.

  • dvere a brány
  • dopravné komunikácie a nebezpečný priestor
  • osobitné opatrenia na dopravníky a prepravníky
  • nakladacie plošiny a rampy
  • rozmery miestností a voľný priestor v miestnostiach, voľnosť pohybu na pracovisku,
  • oddychové miestnosti
  • tehotné ženy a dojčiace matky

Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko uvádza, že tehotné ženy a dojčiace matky musia mať možnosť oddychovať poležiačky v primeraných podmienkach.

  • zariadenia na osobnú hygienu
  • šatne a uzamykateľné skrinky

Všade, kde si to technológia vyžaduje, musí zamestnávateľ zriadiť šatne. V najjednoduchších prípadoch je k dispozícii len skrinka, do ktorej si môžu zamestnanci odkladať svoje osobné veci po tom, ako sa prezlečú do pracovného odevu. V špecifických prípadoch sa zriaďujú šatne s tzv. hygienickou slučkou (vybavenou sprchami a pod.). Táto oddeľuje tzv. „špinavú časť šatne“ šatne od čistej časti. (vyžaduje sa to napríklad v súvislosti s pracoviskami s výskytom karcinogénov, respektíve pracoviskách na výrobu liečiv a pod.).

  • miestnosti na poskytnutie prvej pomoci
  • miestnosti na upratovanie
  • miestnosti na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov
  • zdravotne postihnutých zamestnancov
  • vonkajšie pracoviská
  • poskytovanie pitnej vody

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim je stanovená v § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zároveň ustanovuje aj povinnosť zamestnávateľa upraviť pitný režim vnútorným predpisom.

Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov postačuje prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Bližšie  pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Ak osoby (dodávatelia, projektanti, majitelia budov) v rámci svojich pracovných povinností konzultujú, pohybujú sa na streche, prípadne vykonávajú inú činnosť ako napr. kontrolnú činnosť, obhliadku na účely budúcich projektových prác, fotografovanie, zisťovanie viditeľnosti okolia, ale uvedenú činnosť nevykonávajú bližšie ako 1,5 m od okraja strechy:

  •  uvedená činnosť sa považuje za prácu vo výške v zmysle § 2 písm. j) vyhlášky MPSVR SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 14 ods. 3 uvedenej vyhlášky a jej prílohu č. 6. Vzhľadom na uvedené je zamestnávateľ/prevádzkovateľ objektu povinný vykonať kolektívne alebo individuálne opatrenia na zabránenie pádu osoby z výšky.
  •  ochrana osôb vykonávajúcich pracovnú činnosť na streche proti pádu musí byť zabezpečená kolektívnym zabezpečením alebo osobným zabezpečením proti pádu. Prioritu má kolektívne zabezpečenie, t. j. pevné dvojtyčové zábradlie umiestnené na hrane pádu o minimálnej výške 1 m so zarážkou vysokou 0,15 m, ktoré musí spĺňať pevnostné požiadavky na zábradlie alebo zábrana o výške minimálne 1 m umiestnená 1,5 m od hrany pádu, ktorá nemusí spĺňať pevnostné požiadavky na zábradlie. Pokiaľ nie je možné zabezpečiť ochranu osôb proti pádu kolektívnym zabezpečením, je potrebné využiť osobné zabezpečenie proti pádu.

V prípade, že sa na streche nachádza atika, musí mať výšku minimálne 1 m, aby bola zabezpečená ochrana osôb proti pádu a nebolo potrebné zabezpečiť ochranu osôb iným vhodným kolektívnym alebo osobným zabezpečením.