Článkom 36 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je v Slovenskej republike deklarované právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zabezpečenie ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci.
Za účelom napomáhania k plneniu tejto deklarácie, bola Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 790/2020 zo 16. decembra 2020 schválená Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2021 až 2027 a program jej realizácie na roky 2021 – 2023 (ďalej len „Stratégia BOZP“).
Odkaz na web MPSVR SR
https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/bezpecnost-ochrana-zdravia-pri-praci/
Hlavný cieľ stratégie BOZP
Primárnym cieľom stratégie BOZP je prijímanie a presadzovanie účinných preventívnych opatrení na úrovni štátu, ako aj zamestnávateľov s cieľom vytvárať dlhodobo udržateľné dôstojné pracovné podmienky na udržanie nízkeho počtu pracovných úrazov, najmä smrteľných pracovných úrazov a pracovných úrazov s celoživotnými následkami, s víziou nulovej pracovnej úrazovosti, ako aj minimalizovanie príčin chorôb z povolania, presadzovanie prevencie, posilňovanie významu kultúry bezpečnosti práce a šírenie osvety v oblasti BOZP. Zároveň je potrebné podporovať proces informatizácie a digitalizácie ústredných orgánov štátnej správy a inšpekcie práce a iných orgánov vykonávajúcich dozor v oblasti BOZP a ich vzájomné prepojenie, a to z dôvodu zabezpečenia efektívneho výkonu činností a taktiež zjednodušiť komunikáciu so zamestnávateľmi.
Zásadné priority a úlohy stratégie BOZP na roky 2021 až 2023 s výhľadom do roku 2027
sú rozdelené do troch skupín:
A. Priority na roky 2021 – 2023 s výhľadom do roku 2027, v ktorých napĺňaní je potrebné pokračovať v rámci medializácie aktivít v oblasti BOZP, spolupráce na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a poradenstva.
B. Úlohy na roky 2021 – 2023 s výhľadom do roku 2027 týkajúce sa najmä zamerania aktivít v oblasti BOZP v rámci kampaní SLIC a EU-OSHA, výskumu zameraného na nové riziká súvisiace s novými technológiami a uplatňovaním konceptu inteligentného priemyslu, na riziká súvisiace s novými formami práce a demografickým vývojom vrátane starnutia pracovnej sily, programy a mechanizmy použiteľné pre existujúce a novovznikajúce psychosociálne riziká, jednotné uplatňovanie právnych predpisov, podpora programov Bezpečný podnik, Zodpovedný zamestnávateľ a kampane Zdravé pracoviská znižujú záťaž, podpora on-line nástrojov (napr. nástroj interaktívneho hodnotenia rizík OIRA), vydávanie propagačných materiálov, presadzovanie zapracovania problematiky BOZP a prevencie rizík do školských vzdelávacích programov na všetkých stupňoch vzdelávania, zameranie výkonu činnosti orgánov inšpekcie práce a iných orgánov štátneho dozoru nad BOZP na odvetvia a práce s vyšším výskytom poškodenia zdravia a uprednostňovanie preventívnych opatrení pred represívnymi tam, kde je to vhodné.
C. Ďalšie úlohy procesno-technického a materiálno-technického významu: zabezpečenie materiálno-technického a personálneho zabezpečenia, celoživotného vzdelávania a zvyšovanie odbornej úrovne na efektívne fungovanie orgánov inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru v oblasti BOZP, aktualizácia právnych predpisov na zaistenie BOZP, príprava harmonogramu realizácie stratégie BOZP a financovanie stratégie BOZP.